Miestami pútavé, miestami náročnejšie na uvedomenie si, čo sa vlastne deje, no od čítania druhej časti Pištoľník rozhodne neodrádza. Na scénu prichádza Roland - hrdina, s ktorým sa čitateľ nemusí vždy naplno stotožniť; má svoje klady aj zápory, no v širšom kontexte sú to vždy niečím konkrétnym (z jeho minulosti) zapríčinené pohnútky, ktoré ho ženú k jednotlivým činom, prípadne naopak - k apatii.

O sérií Temná veža od Stephena Kinga som sa začal zaujímať iba nedávno. Prvá časť s názvom Pištolník mi ležala na poličke vyše roka a bál som sa rozčítať túto sériu. Nadišlo však pochmúrne obdobie temna (jeseň, dušičky, prvé mrazy, prvý sneh) ktoré je ideálne na príbehy ktoré atmosférou vkĺzajú do postapokalyptického sveta.

O prvej knihe som si recenzie vôbec nevyhľadával a tak som nemal potuchy do čoho sa púšťam. Vedel som iba to, že ide o najútlejšiu knihu z tejto série a po dočítaní musím povedať CHVÁĽABOHU. Začiatok začal zaujímavo, atmosféra, respektíve prostredie bolo vykreslené famózne. Opustená, suchá a slnečná púšť, prvý kontakt s civilizáciou ale aj prvé problémy hlavne postavy menom Roland Deschain alias Pištolník. Následne však prišlo akési sucho aj v knihe, nie len v imaginárnom svete tohto príbehu. Kniha prestala byť druhú tretinu zaujímavá a takmer si to uchovala až do konca nebyť nostalgickej chvíľke Rolanda pri vysvetľovaní svojho dospievania, ktorá bola aspoň čo to záživná.

Osobne si myslím že pri písaní tejto knihy bol Stephen mimo reality, či už spôsobené drogami alebo niečím iným. Chápem že ide o prvú knihu ktorá si nesie posolstvo do tých ďalších ale mňa jednoducho nenadchla ani postavy, ani príbeh, ani atmosféra, takmer ani prostredie. Konverzácie boli suché, bez akéhokoľvek zmyslu či emócií a nie, určite to nebolo nejakým hĺbkovým zamyslením.

Pre mňa táto kniha bola stratou času, no ja knihám aj sériám dávam viac šancí a preto v čítaní tejto série budem pokračovať.