Vinice vo Francúzsku

Caplinová je zaručene dobrá voľba počas akéhokoľvek obdobia. Tak ako vždy, opäť ma preniesla do krásneho francúzskeho prostredia až som mala chuť ísť za postavami v tejto knihe. Páčil sa mi vzťah medzi Hattie a Lucom a som rada, že ich príbeh skončil šťastné. Oceňujem aj prepojenie s Cukrárňou v Paríži, to sa mi veľmi páčilo. Ten záver za mňa nemusel byť zbytočne vygradovaný a hlavne vzbudzoval potrebu ešte aspoň 50 strán. Možno keby to začala riešiť skôr, mohla sa tomu viac povenovať. Trochu som si myslela, že to bude zamerané na výrobu šampanského, ale primárnou postavou bola Hattie, takže mi to nevadilo. Určite však odporúčam, je to kniha, pri ktorej si oddýchnete a spoznáte iné kúty Francúzska.

Croissant, šampanské, vinice a láska - to je len pár vecí, ktoré sa v príbehoch o Francúzsku vyskytujú. Hattie nám predstaví svoje netradičné, no zato milé povolanie a prevedie nás po zámku Saint Martin v srdci Champagne.

Ako prvé musím vyzdvihnúť samotné prostredie príbehu uprostred zámku, viníc a mora, kde sa nasťahovala Hattie, pretože toto miesto pôsobilo v mojich myšlienkach čarovne. A mala som pravdu, veď si to hoďte do Google sami! Každý milovník vína by si tu prišiel na svoje, oddýchol by si v malebnej prírode, kochal sa krásnymi zákutiami útulného zámku a strávil nejaký ten čas s knihou v ruke - presne takto som si toto miesto predstavovala ja. Vinice ako miesto pokoja, oddychu a miesto pre načerpanie energie. Nebyť hrdinky Hattie, ktorá na toto miesto zavítala ako svadobná koordinátorka, ktorá pripravuje svadbu pre svoju rodinu, by som sa zrejme nezasnívala do tohto čarovného prostredia. Hattie stretáva Luca, ktorý jej ukazuje okolie a zažívajú spolu veľa pekných chvíľ a výletov po okolí. Romantický vzťah medzi Hattie a Lucom sa vyvíjal neskutočne dlho, miestami som naozaj nevedela či vôbec majú záujem o budovanie niečoho spoločného…

Ach, Vinice tak som na vás tešila, pretože zbožňujem všetko francúzske, avšak nenašla som v tejto knihe také potešenie ako pri iných častiach z tejto série. Zdá sa mi, že autorka sa venuje zbytočným dialógom, ktoré príbeh neposúvajú vpred ale zdržiavajú ho na jednom mieste. Toto je ten prípad, keď mi až tak postavy nesadli, pretože sa správali ako deti a v duchu som ich napomínala, aj ich konania boli niekedy bezhlavé, prudké.

V príbehu mi chýbali nejaké akcie, zvraty, problémy a riešenie výziev, s ktorými by sa postavy popasovali. Nachádzame v deji síce nejaké nejasnosti (napr. ohľadom svadieb, ktoré sa v príbehu majú konať), ale zväčša sa všetko vyrieši samé a problém sa ututlá. Keby som mala príbeh zhrnúť, väčšinou sa postavy zaslúžili o to, že ma príbeh nudil. Prostredie som si užívala, ale to bolo asi tak všetko. Snáď mi ďalšia Caplinovka sadne viac. :)