Narodil som sa veľmi dávno, ešte v minulom tisícročí. Pred časom som sa rozhodol, že budem puberťákom až do konca života, preto mám stále 15 rokov. Za tých dlhých 15 rokov som toho stihol veľmi veľa. Narodil som sa, potom som 9 rokov chodil v Trenčíne do školy. Keď som trocha vyrástol, ocitol som sa v Bratislave na strednej škole. Keď som vyrástol poriadne, tak som sa oženil a už mám dve dospelé deti. Dlhé roky musím chodiť do práce, ale to len preto, že moja vedecká, herecká a spisovateľská práca nebola riadne ocenená. Napísal som jedinečnú historickú štúdiu o kráľovi Miroslavovi, v ktorej som dokázal, že hlavný hrdina rozprávky Pyšná princezná naozaj žil. Našiel som hlavné mesto jeho kráľovstva a odhalil zákulisie vtedajšej politiky. Teraz vytrvalo hľadám jeho hrob. Bohužiaľ, odborná verejnosť môj úžasný objav úplne ignorovala! Na vedeckom poli sa mi tiež darilo, ale moje objavy si nik nevšimol. Založil som nový vedecký odbor: mätafyziku! V súčasnosti som jediný mätafyzik na svete! Pre vysvetlenie - mätafyzika je veda, ktorá vysvetľuje prírodné javy, ktoré obyčajných ľudí mätú. Mňa miatla skutočnosť, že v obchode nám predávajú syr s dierou. Premýšľal som, o koľko peňazí ľudstvo prichádza, keď kupuje deravý tovar. Rozhodol som sa, že ODVÁŽIM DIERU a po mnohých pokusoch sa mi to naozaj podarilo! Bola to veľmi náročná práca. Ako príklad môžem uviesť izolovanie diery. Každá diera je obalená nejakým materiálom. Diera v syre je pochopiteľne obalená syrom. Snažil som sa izolovať dieru a opatrne som odstraňoval obal. Keď som obal odstránil – diera sa stratila!!! Ako vidíte, váženie diery bolo skutočne komplikované, preto nebudem pokračovať v opise celého procesu. Aj tak by ste tomu nerozumeli, pretože nie ste mätafyzici. Keďže práca na vedeckom poli mi nepriniesla ani cent, stal som sa hercom. Už v mojom prvom filme (Mlčanie, réžia Juraj Štepka,2020) som dostal dvojúlohu: hral som zraneného vojaka a zároveň čašníka v reštaurácii. Zažil som prvú posteľnú scénu: mňa, zraneného vojaka, krásna sestrička 20x po sebe ukladala do postele! Na druhý deň som ako čašník nalieval arogantnému gardistovi Ľubošovi Kostelnému. Nie, neboli to malé úlohy, také nie sú. Sú len malí herci a to nie je môj prípad. Moje herecké výkony boli také úžasné, že ma dali na plagát k filmu. Môžete ma vidieť hneď za Kubovčíkom, ktorý hral hlavnú úlohu, ale musíte sa poriadne pozrieť. Veľkým sklamaním bol môj honorár - 20 € za deň som považoval za urážku mojich hereckých schopností. Preto som sa rozhodol, že budem spisovateľom! Spisovateľ musí mať úžasný život. Ráno vstane kedy chce, dá si pivo, sadne k počítaču, odpíše obdivovateľkám, možno niektorú zavolá na kávu. Potom trocha popracuje a večer znova žije svoj bohémsky život. Využil som svoje mätafyzické skúsenosti a napísal knihu o školákovi Adamovi, ktorý zistí, že pod pražským orlojom je ukrytý starý alchymistický vynález – Stroj času!!! Napriek všetkým zákazom ho použije a vydá sa na nebezpečnú cestu do minulosti. Je to skvelá kniha. Ale radosť z nej mi kazia iní spisovatelia, ktorí tvrdia, že honoráre za našu ťažkú prácu sú nízke, až smiešne. Hmmm, to by bolo mrzuté. Budem mať na pivo? Ako zaplatím kávu obdivovateľkám? Uvidíme. Za Adamov príbeh ma zatiaľ všetci chvália. Možno som knihu napísal lepšie ako iní spisovatelia tie svoje. Ak nie, zajtra pôjdem znova do práce.