Preskočiť na hlavný obsah
Čítanie s porozumením - Zľava na knihu Spúšť o tragédii pred Teplárňou
Jánošíci s těžkou hlavou - Ľubomír Smatana, 65. pole, 2010

6,45 €

Pri nákupe nad 49 €
poštovné zadarmo
Čítaná
Jánošíci s těžkou hlavou - Ľubomír Smatana, 65. pole, 2010
Čítaná
Jánošíci s těžkou hlavou - Ľubomír Smatana, 65. pole, 2010

Jánošíci s těžkou hlavou
Čítaná

Mýty a realita Slovenska očima českého reportéra

Proč slovenský národní hrdina Juraj Jánošík nejspíš nikdy neochutnal halušky? Proč je z Košic blíž do Prahy než do Bratislavy? Kolik salaší přežívá v horách na prahu nového... Čítať viac

Vydavateľstvo
65. pole, 2010
312 strán
4-5 hodín čítania

Proč slovenský národní hrdina Juraj Jánošík nejspíš nikdy neochutnal halušky? Proč je z Košic blíž do Prahy než do Bratislavy? Kolik salaší přežívá v horách na prahu nového století? A proč euro kazí servírkám postavu?... Čítať viac

  • Brožovaná väzba
  • Mierne opotrebovaná
  • Čeština

6,45 €

Na sklade
Posielame ihneď

Čítané knihy nám môžete poslať aj vy!

Pošlite nám svoje prečítané knihy a získajte poukážku na nákup.

Vyskúšať Knihovrátok

Naši škriatkovia odporúčajú

Čítanie s porozumením - Zľava na knihu Spúšť o tragédii pred Teplárňou

Viac o knihe

Proč slovenský národní hrdina Juraj Jánošík nejspíš nikdy neochutnal halušky? Proč je z Košic blíž do Prahy než do Bratislavy? Kolik salaší přežívá v horách na prahu nového století? A proč euro kazí servírkám postavu?

Mnoho podobných otázek a odpovědí přináší toto reportérské dílo, které je patrně prvním seriózním průřezem života našich sousedů na Slovensku. Od 150 let starých textů z pera Boženy Němcové podobné téma dosud nikdo nezpracoval, snad i proto, že Češi a Slováci žili několik desítek let ve společné republice. Nyní, 17 let po rozpadu federace, přichází "československé" téma konečně na pořad dne.

Kniha je výsledkem čtyřleté reportérské práce, při které Smatana denně na Radiožurnálu a ostatních stanicích ČRo oslovuje statisíce lidí. Ve své knižní prvotině vykresluje Slovensko v nečekaných souvislostech, jde na dřeň, bourá řadu rozšířených mýtů a přináší ucelené čtivé informace proložené osobními zážitky "člověka z terénu". Ačkoli je autor sám slovenský rodák, nešetří ironií a vtipy. Naplno píše o citlivých tématech, jako jsou slovensko - maďarské vztahy, neutěšená politická scéna nebo národnostní předsudky. Zároveň však vykresluje jedinečnost a krásu země mezi Tatrami a Dunajem, zabývá se geografickými a historickými souvislostmi a nabízí tak čtenáři ucelený obraz současného dění.
Čítať viac
Naše katalógové číslo
1030941
Počet strán
312
Väzba
brožovaná väzba
Rozmer
160×230 mm
Hmotnosť
511 g
Rok vydania
2010
Štýl
humorný
Jazyk
čeština
Vydavateľstvo
65. pole
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

3,9 / 5

15 hodnotení

1
7
2
1
0

Ako sa páčila kniha vám?

Recenzie čitateľov

Peter
Neoverený nákup
17.7.2015
Názor čitateľa
Vyborna kniha, autor ma nadhlad a prehlad, zaujmave citanie, o niektorych veciach som nemal tusenia.. napr. zaujimavy opis pomerov na ukrajinskej hranici. Aj ked sa niektorim nedotklivym Slovakom moze zdat kniha trochu kriticka voci Slovensku, ja mam pocit, ze je napisana s citelnym respektom k Slovakom a Slovensku..
Okrem toho je autorov zurnalisticky styl velmi putavy a nevtieravo vtipny..
Čítať viac
Stefan Cebo
Neoverený nákup
31.8.2011
Názor čitateľa
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Písať úvahy o národe sa dá buď z východiska cudzinca alebo z východiska člena daného národa. Domáci píše buď oslavne alebo prehnane hanlivo (oba varianty majú malú šancu na vydanie) a cudzinec vidí skúmaný národ ako kuriozitu. Obe východiská však majú aj svoje výhody. Domáci by mal poznať príčiny, cudzinec by mal mať nezaujatý postoj. Nemusíte poznať autora, no po pár riadkoch viete povedať o koho ide (a nebude to jazykom).
Autor knihy Jánošíci s ťežkou hlavou vo svojom CV uvádza, že sa narodil na Slovensku, no jeho národná identita je československá (do Čiech sa jeho rodina odsťahovala v jeho útlom detstve). Je žurnalistom a podľa ďalších koloniek v životopise pracoval aj v Číne, takže by sme mohli očakávať veľmi rozhľadeného človeka, ktorý vie, čo je to byť cudzincom, či ako na cudzincov nahliadať. Žiaľ, bol som sklamaný.
Kniha by mala mať podtitul “Vzťah Čechov a Slovákov”, pretože je napisaná z nie veľmi širokého pohľadu Čecha pre českého čitateľa. Ak by táto kniha mala byť preložená do iných jazykov ako nejaký intelektuálny bedeker, tak sa obávam, že viac ako 50% knihy by bolo pre skutočného cudzinca nezrozumiteľných, či nezaujímavých. Slováci sú obviňovaní zo zápecníctva, čo je v mnohých prípadoch pravda, no vidieť, že ani taký neslovenský scestovaný novinár sa nevymanil z tejto charakteristiky.
Ďalšou charakteristickou črtou publikácie, ktorá ju poškodzuje, je jej súčasnosť. Kniha je pevne zasadená v čase, v ktorom ju autor písal. Kapitola o Ficovi pripomína skôr aktuálnu správu domáceho novinára plného nenávisti. Naopak, na Mečiara má nezvykle ústretový pohľad. Chýba mi ale kapitola o Dzurindovi. Ja viem, že ten človek nemá asi nijakú charizmu a prakticky mizivú sebaúctu, no takmer osem rokov udržal veľmi krehkú koalíciu a nasmeroval Slovensko z postkomunistického štátu ruského modelu európskym smerom. Štát sa ďalej okrádal, (politika sa nedá robiť bez bohatých priateľov a bohatí priatelia sa nebudú priateliť zadarmo- toto je to, čo volič nechce pochopiť), tak fungujú všetky európske štáty, no nestali sme sa ďalším Bieloruskom.
Úvodnými kapitolami sa autor ešte pokúša držať vlastného podtitulu a pretriasa legendu o Jánošíkovi, kde, ako napokon všetci, rozbíja romantický obraz o slovenskom“mafiánovi”, ktorý všťepujeme deťom. Všade na svete bolo a je veľa lúpežníkov a som rád, že sa nevenoval ďalším legendám. Hoci nahnal by si ďalšie strany, keby dokazoval, ze vojsko pod Sitnom nik nevidel a ešte tam aj čapujú zlé pivo (ktoré aj tak vlastní Heineken); či „tajemný hrad v Karpatech“ by mohol byť vojenský priestor Turecký vrch, ktorému velí vojak českého pôvodu s maďarským menom.
Autor si nenecháva ujsť príležitosti na poukázanie, že sme menší a chudobnejší národ ako najbližše okolité štáty. Česi trpia rovnakým komplexom voči Nemcom, takže im vždy dobre padne to povedať niekomu inému. Svoje konštatovanie okorenil aj citáciou nášho národného porekadla: “Svoje nemáme, cudzie nechceme.” To porekadlo v skutočnosti znie: “Svoje si nedáme, cudzie nechceme.” Žeby to autor nevedel, či tlačiarenský škriatok úradoval? Autor hned po niekolkých provokačne znejúcich pasážach prehlasuje, že nechce provokovať, no táto “neopatrnosť“ svedčí skôr o tom, že nedokazal odolať. Dobrá provokácia je zárukou predaja na oboch brehoch Moravy. A takí “domorodci” (slovo so správnymi konotáciami, však?) ako nás celou knihou nazýva, ako napríklad Magda Vášaryová mu vždy zatlieskajú.
Horšie ako provokácia je mlátenie prázdnej slamy. Autor na viacerých miestach lamentoval, že ako novinár sa na Slovensku veľmi nezapotil, keďže sa nič nedialo, a keď sa niečo dialo, tak to nikoho nezaujímalo. Tento duch je zreteľný aj v jeho publikácii. Takže celú kapitolu venuje euru, kde jediný zaujímavý postreh je, že Slováci Slovenskú korunu nikdy nechápali ako národný symbol, čo aj vysvetľuje jej krátkou históriou a nie veľmi markantným finančným úspechom. Nekrátku kapitolu venuje pivu, ktoré starí Slováci pijú už len v kombinácii s borovičkou, aby sa rýchlo opili (mladí ho vymenili za energeticke napoje). Kapitola je venovaná aj automobilke Kia. Ušetril nás kapitoly PSA Peugeot a Volkswagen. Ako správny cudzinec si neodpustil ani jazykové okienko a poukáže koľko bohemizmov, a čo horšie, koľko maďarských slov používame.
Maďarskému problém sa tiež pokúsil venovať. Riešenie nenašiel, možno okrem obojstrannej ústretovosti. Na konci kapitoly autor priznáva, že problém je dosť komplikovaný a leži v historii 19. a 20. storočia a v politickej nevôli dneška. Madari v Ralúsko-Uhorskej monarchii trpeli komplexom malého vplyvu na chod celej monarchie a o to razantnejšie riešili problém v im prideleným krajinám. Rakúšania riešili problém vo svojich krajinách oveľa menej agresívne. V 19.storoči sme mali inteligenciu, ktorá bojovala za naše práva v maďarskom parlamente a po 1. sv. vojne sme nemali ani vlastných policajtov. Rozdiel medzi maďarizáciou a rakúskym vplyvom na Čechov je teda neporovnateľný. Rozdieľny vzťah je tam i dnes, keď jediným problémom medzi českou a rakúskou stranou je elektráreň Temelín, ktorý sa aj tak netýka národných identít . Slováci s Maďarmi majú však jednu spoločnú črtu. Obaja sa radi predbiehame v dokazovaní, kto je vačším Slovákom či Maďarom a kto tu bol skôr. Nehľadíme na to, ako k tomu prídu starí Kelti či Rimania. Maďarsky problém je najlepšie riešený stredo-pravicovou vládou – ani Mikuláš Dzurinda ani dnešná vláda mu veľa priestoru nevyčlenia a nezdá sa, že by to škodilo. Pre Fica je to spôsob ako získať voličov SNS.
Veľmi dobrým postrehom autora je, že Slovensko je akoby rozdelené na výchoné a západné, a to ako ekonomicky tak myslením. Vlády sa východným Slovenskom zaoberajú okrajovo. Žalostný je aj autorom vykreslený obraz výchoného Slovenska, kde produktívna generácia odišla do zahraničia – dokonca aj tá rómska, a východ zostáva len zabudnutým kútom krajiny. Autor si však mohol odpustiť idealizáciu českého prístupu k rómom, či cudzincom vôbec. Kazdý Slovák si vie prečitať české noviny a mnohí majú vlastné skúsenosti. Česka xenofóbia je znama aj v EU.
Ďalším dobrým postrehom je charakterová črta mnohých Slovákov – “my na to máme!”. My sa skutočne nebojíme utratiť peniaze. Týmto smerom sa mohol uberať ďalej a mohol odhaliť, že si aj dosť vzajomne závidíme, čo asi aj viedlo takému rozvoju organizovaného zločinu, ktorí Česi nepoznajú.
Škoda tých kapitol, kde mláti prázdnu slamu, pretože v poslednej kapitole hovorí, čo všetko ešte mohol prebrať a boli to zaujímavé témy. Mohol si tiež všimúť, že Československo pomohlo Slovensku aj po II.sv.vojne, keď sme vďaka nemu neboli pripojení k Sovietskemu zväzu. No tlačil ho deadline, takže dal tam zopár provokácií a farbistých príbehov o “klasikoch”, “exotoch”, “týpkoch” či ako sa im teraz hovorí, ktorých stretol kdesi pri zlom pive a rýchlo mu to vydali.
Čítať viac
Michal Bednár
Neoverený nákup
18.3.2011
Parádna kniha
Brutál haluška kniha. Dobre sa na tom bavím, keď to čítam. Ale pisateľ má pravdu. Myslím ,že je dobré nastaviť Slovákom zrkadlo. Naozaj, brutál dobrá kniha. Čítať viac
Alena
Neoverený nákup
14.6.2010
dobre
Dobre som sa pobavila. Trefne, niekedy az prilis odvazne, obcas s autorom sice nesuhlasim (tyka sa to napr. niektorych jeho postojov k vztahom medzi Slovakmi a Madarmi), ale vdaka humornemu podtonu mu aj toto odpustam. Kniha je nanajvys aktualna a som rada, ze som si ju kupila a citala uz teraz, lebo po tychto volbach moze byt vselico inac (odvazim sa tvrdit, ze precitanie knihy mohlo ovplyvnit aj rozhodovanie pri volbach). Ale urcite aj po rokoch sa bude dobre citat, lebo obcas sa autor dotyka aj nedavnej aj davnej minulosti slovenskeho naroda, co ziadnemu Slovakovi nezaskodi a vzhladom na autorov zmysel pre humor celkom dobre padne. Čítať viac

Vydavateľstvo 65. pole

Čítať viac

„Reťaz je vždy len taká pevná, ako je pevný jej najslabší­ článok. “

Slovenská mafia - Ján Petrovič, 2019
Slovenská mafia
  • Ján Petrovič