„Pri čítaní poviedok ma upútalo, ako mnohé autorky a mnohí autori berú písanie vážne. V nejednom texte explicitne opisovali, ako si na písanie kradnú čas z každodennosti, uzurpujú si okamihy pomedzi bežné povinnosti, s pocitom, že písanie je to, na čom skutočne záleží. Patrí k podstate akejkoľvek súťaže, že porota hodnotí podľa istých kritérií kvality, a víťazi môžu zvíťaziť len vtedy, ak sú aj porazení, ne-víťazi. Je preto prirodzené, že nie všetky poviedky, nech už napísané s akýmkoľvek zápalom, disponujú aj literárnou kvalitou.“
(Svetlana Žuchová, predsedníčka poroty Poviedka 2018)