Neskorý socializmus v Rumunsku a jeho kritika uvrhli do väzenia otca malého chlapca menom Džátá. On naňho čakal a myslel si, že išiel na prácu k Dunaju. Počas všedných dní sa ale stretne tvárou v tvár krutej realite a ľuďom, ktorým nemôže veriť. Alebo by niečomu mal? Je aktérom mnohých zážitkov s kamarátmi, zoznámi sa s náklonnosťou k opačnému pohlaviu a nechýbajú ani rôzne detské ,,rozbroje". Dočká sa nakoniec návratu svojho otca z väzenia?
Po prečítaní autorovej knihy Hranica som vedela, že aj toto dielo bude určite silné a musím priznať, že sa mi páčilo dokonca ešte viac. Román je opäť podaný očami dieťaťa, v tomto prípade chlapca, a ja až žasnem nad autorovou schopnosťou perfektne vystihnúť zmýšľanie a pocity detí. Príbeh neobsahuje priamu reč a často sa nachádzajú vety dlhé až cez dve strany, ale tu to vôbec nevadí. Dej je trošku melancholický, ale miestami aj úsmevný pri čítaní vtipných historiek. Džátá bol v mojich očiach veľmi milý beťár, ktorého postava pôsobila veľmi realisticky.
Táto skvelá kniha je veľmi silná, emotívna, na niektorých úsekoch ma rozložila a nedokázala ma úplne poskladať, pretože koniec je na to príliš silno krásne smutný. Pre mňa boli najlepšími kapitolami prvá s názvom Tulipány a posledná nazvaná Pohreb. Tie boli pre mňa emočným výbuchom. Výborný preklad Gabriely Magovej dopomohol k väčšiemu emočnému zážitku. Pre mňa je táto kniha jednou z naj tohto roka. Odporúčam!

kniha nesie peknu myslienku, ale mna osobne vobec nezaujala, velmi tazko sa mi cita a dej ma nebavi...