Kliatba kožušníkovej vdovy

Na začiatku jej literárnej cesty stála poézia. Postupne sa jej verše začali objavovať v početných zborníkoch (vrátane renomovaného Nového slova), časopisoch, špecializovaných periodikách, občasníkoch a napokon aj v samotných básnických zbierkach. Už ako 24 ročná poetka získala ojedinelé uznanie vydavateľstva Slovenský spisovateľ, ktoré sa podujalo vydať jej prvú básnickú zbierku s názvom Madona v hmlách. Písal sa rok 1979 a za ním nasledovali ďalšie úspešné tituly s názvami Opakovaný záber (r. 1982), Žena zo Samarie (r.1996), Týždeň pre Barborku (r.2003), Hraj sa so mnou (r.2016) a Zakázaná záhrada (r.2018).

V čase dlhšej literárnej odmlky začala písať prózu. Svoje zaľúbenie našla v romantike historického románu a povestí, avšak jej tajomný jazyk plný napätia a náhlych vyjasnení už dávno nesie známky nespornej kvality žánru umeleckej fantastiky. Vydaním takmer 50tich knižných titulov sa spisovateľka Zuzana Kuglerová zaradila medzi najvýznamnejšie postavy románovej tvorby a svoje literárne posolstvo prináša aktívne dodnes. Práve presah jej tvorby nad rámec slovenskej reálie v ústrety všeslovanskej vzájomnosti priniesol jej dielam aj zahraničnú pozornosť. Preklady jej diela do 14tich svetových jazykov sa vydali nájsť svojho čitateľa aj na iné kontinenty a nielen jeden. Zo súčasných a veľmi úspešných titulov spomeňme knihy Dcéra riečnej panny (r.2008), Legendu o Selenovi (r.2015), historický román Hawránok (r.2017) alebo známu rodovú ságu Obuvník jeho veličenstva (r.2019). Spojenie hlbokej kultúrnej a emocionálnej kontinuity predstavuje aj scenár k dokumentárnemu filmu Rozhovory s otcom. Spomienky na hlboký cit pre vnútornú väzbu vzťahov sú zrkadlením hĺbky každej pravej poézie, ktorá nemá k srdcu ďaleko.

Svoje pozvanie do sveta literárnej rodiny venovala aj iným. Založením Združenia autorov píšucich na internete s názvom Pars Artem, poskytla možnosti vlastnej umeleckej reflexie, prostredníctvom účasti v autorskej internetovej skupine Literárne (ne)formality pre viac ako 640 pravidelných prispievateľov. Zaujímavosťou tu je, že vždy keď odprezentuje svoju novú poéziu práve Zuzana, zdvihne sa vlna uznania a účasti na témach, poetických obrazoch a rozpravy k atraktivite ich inkluzívneho verbálneho spracovania.

Množstvo významných domácich i zahraničných ocenení má nadstavbu aj v jej osobnej angažovanosti, ktorá slovenskému literárnemu umeniu prináša mnoho podnetov a nových príležitostí. Zuzana Kuglerová je členkou Akadémie slovanskej literatúry a kultúry so sídlom v bulharskej Varne. Aktívna práca a členstvo v Medzinárodnej akadémii slovanskej literatúry so sídlom v ruskej Moskve bola ocenená aj udelením titulu Doktor filológie v tejto krajine. V roku 2018 sa Zuzana Kuglerová stala laureátkou londýnskeho festivalu Slovanská́ brošňa, usporiadaného vydavateľskou skupinou Kampe. Svoju nemeckú premiéru bude mať čoskoro aj prelomový historický román zo slovenského prostredia s názvom Čarodejnica z Petrovíc (r.2018), ktorého vydanie sa aktuálne pripravuje aj v Kanade.

Výnimočná poézia Zuzany Kuglerovej je prekrytá poetikou osobného rozhľadu, ktorý čerpá z rozsiahleho historiografického poznania. Cit pre faktami doplnený fantastický príbeh vzniká hlbokým bádaním v koreňoch a informačných zdrojoch, ktoré sú predlohou jej mnohých úspešných povestí a rozprávok. Práve rozprávky sú nezriedka vstupom k legendám a povestiam, ktoré už neskôr predstavujú bránu k realite, ktorej neúprosný mechanizmus vie zneistieť pri dotyku s poéziou rovnakého zdroja.

Okruh veľmi obľúbených knižných príbehov môžeme zvýrazniť aj spomenutím viacerých titulov, najmä Najkrajšie slovenské rozprávky (r.2016), Veľká kniha slovenských povestí I. a II. (r.2017), trilógiou Veľká kniha staroslovanských povestí o bohoch, polobohoch a ľuďoch ( r.2019).

Pozornosť čitateľskej verejnosti sa však už dlhšiu dobu upriamuje na pripravované vydanie epického historického románu Rimanka a kvádsky kráľ ( 10/2020), ktorý sa svojim spracovaním stane najstarším historickým príbehom lásky na predpokladaných slovenských územiach. O tom svedčí zápis v spisoch rímskeho historika Ammiana Marcelina z druhej polovice štvrtého storočia.