Ide o sovietske situačné hlásenia z frontu sprístupnené prostredníctvom projektu „pamiať naroda“. Údaje obsiahnuté v týchto archívnych materiáloch nám umožňujú znovu spracovať prechod frontu cez územie Slovenska v úplne novej dimenzii. V závislosti od podrobnosti archívnych prameňov dokážeme často zmapovať postup Červenej armády až po úroveň plukov. Kniha Červený príval tak vznikla preto, aby rozšírila pôvodné znalosti o prechode frontu cez územie dnešného juhozápadné Slovenska (západná časť) a priniesla nové, často nepoznané fakty. Informácie sú doplnené o niektoré slovenské archívy a sekundárnu literatúru, prácu autorov, ktorí túto problematiku už spracúvali, a určitým spôsobom ju rozširuje.

Červený príval je písaný prioritne z pohľadu sovietskej strany. Autor dodáva, že jeho zámerom nebolo a nie je glorifikovať Červenú armádu ani prekrúcať dejiny. Snažil sa písať objektívne, bez predsudkov a všetky zdroje podrobil kritike. Problém však spočíva v tom, že nemecké archívne pramene z tohto obdobia chýbajú. A ak aj existujú, poskytujú iba povrchné, prakticky nič nehovoriace informácie.

Pokiaľ sa čitateľom bude zdať, že Červený príval sa ponáša na iné dielo, ktoré mali možnosť čítať, intuícia ich neklame. Kniha tematicky aj obsahovo nadväzuje na monografie Babylon armád 1 a 2 od Pavla Šteinera. Z oboch kníh autor pri spracovaní témy vychádzal a boli predlohou, ku ktorej sa aspoň vzdialene chcel priblížiť. Rovnako tak sleduje bojovú činnosť 7. gardovej armády aj 1. gardovej jazdecko-mechanizovanej skupiny. Tentoraz však v priestore medzi Váhom, Dunajom a Moravou.