Podobne ako predchádzajúce diely tejto
edície, venujúce sa
Novohradu a
Tekovu, sa aj región, prezentovaný v tejto knihe, dá bezpochyby zaradiť k tým, ktoré sa v dielach doterajších slovenských historikov prakticky neskúmali. Ostrihomská stolica, i napriek tomu, že rozlohou patrila medzi najmenšie v celom Uhorsku, pritom hrala dôležitú úlohu nielen v rámci dejín podunajského priestoru, ale s Ostrihomom ako sídlom uhorského prímasa, ostrihomského arcibiskupa, a jedným z trojice miest, ktoré tvorili tzv. medium regni (centrum kráľovstva), aj v dejinách celého dnešného Slovenska. Kniha tak prináša v slovenčine vôbec po prvýkrát spracované dejiny hradného kopca, kde na mieste starej rímskej pevnosti a – vzhľadom k pomenovaniu Střěhom zrejme aj veľkého slovanského hradiska – vzniklo najprv sídlo najstarších Arpádovcov, kde sa narodil prvý uhorský kráľ Štefan, a neskôr cirkevné centrum s veľkolepou katedrálou, sídlom prvej uhorskej arcidiecézy. Rovnako sú spracované aj dejiny pôvodného sídla na brehu Dunaja, tzv. kráľovského mesta Ostrihom, ohraničeného veľkou vodnou priekopou, tiež „Nového Mesta“, ktoré ako protiváhu dal priamo pod hradom postaviť arcibiskup, a ďalších dedín a mestečiek nielen pred a za spomínanou priekopou, ale aj v širšom okolí Ostrihomu, tak v naddunajskej (územie dnešného Slovenska), ako aj zadunajskej časti územia stolice.
Cieľom práce bolo na základe primárnych prameňov a ich edícií zostaviť čo najdetailnejšiu sídliskovú mapu regiónu. Kniha ďalej opisuje cirkevnú organizáciu, hospodársky potenciál skúmaného teritória (baníctvo, mlynárstvo, rybárstvo, trhy a iné) či jeho cestnú sieť. Hlavnú kapitolu tvorí prehľad sídelnej štruktúry, kde sú v stručnej slovníkovej forme zhrnuté dejiny sídelných jednotiek, ktoré ležali na území Ostrihomskej stolice.
Samostatné podkapitoly a heslá patria kláštorom a pre tento región špecifickým kolegiátnym kapitulám (v celkovom počte 12), ako aj hradom a hrádkom, ktorých písomné pramene zachytávajú celkovo 5. Najrozsiahlejšou časťou práce je prehľad histórie jednotlivých sídiel, pričom ich počet sa nakoniec zastavil na 132 základných a ďalších 14 sporných lokalitách. Celkovo 8 z týchto lokalít sa aspoň raz spomína ako mestečko, a 2 sídla mali dlhodobejší mestský charakter. Predposledná kapitola ponúka stručný prehľad rodokmeňov strednej a nižšej miestnej šľachty v celkovom počte 56 šľachtických rodov (bonusom je potom zoznam obyvateľov kráľovského mesta Ostrihom), za ktorým nasledujú mapové prílohy, ilustrujúce jednotlivé zachované a analyzované metácie a reambulácie.
Kniha je koncipovaná predovšetkým ako faktografická databáza s dôrazom na stručnosť a prehľadnosť informácií, a môže byť využiteľná nielen pre ďalšie skúmanie na lokálnej úrovni (napríklad monografie obcí), ale aj ako užitočný zdroj informácií pre syntézy s celoslovenským či dokonca celouhorským záberom, ktoré doposiaľ Ostrihomskej stolici vzhľadom na chýbajúcu prácu tohto typu venovali len veľmi málo pozornosti.
