Úcta k prírode a úsmev ako zmysel života
1 / 6
Pred zotmením sa ešte kúpeme v indiánskej rieke. Dedinka Boca de Pavarando má čistý riečny tok, ktorý im obyvatelia Punto Indio môžu iba závidieť. Tam tečie vďaka silnejšiemu prúdu úplne zabahnená rieka. – Dúfam, že si nešťal do rieky, – hovorí mi s chladom prodekana Maťo. – Celý deň som hľadal toalety, ale keďže som neuspel, tak som to pustil, – sarkasticky žartujem, lebo beriem jeho otázku ako vtip. Už ste videli niekedy v džungli nápis WC? – Tu žijú takí sumčekovia, ktorí len čo zacítia moč, vlezú ti do močovodu a nakladú tam vajíčka. Potom v ňom veselo cudzopasia. Majú také háčiky, ktorými sa tam dokážu zachytiť, – vysvetľuje mi s vážnou tvárou akoby sa nechumelilo. – Ty debil! To mi vravíš teraz?! Cikal som aj v tej prvej rieke, keď sme stáli počas cesty! – nedokážem skryť zhrozenie. – V tej bahnitej? Tak tam boli určite. V Strednej Amerike sú najviac rozšírení, – podporuje s chladom masového vraha Maťovu teóriu Jiří. Neviem si vybrať, či to na mňa celé hrajú, alebo sa napadnutie môjho tela strašnými príšerami rovná realite. – A kakať mám ísť kam? Na strom? Najlepšie asi bude, keď to pustím do batoha, čo? Keď to spravím v rieke, čo mi tam vlezie? Sumček ritný, ktorý disponuje špeciálnymi hákmi do venčeka a najviac mu vyhovuje klíma dažďového pralesa Darién? – preľaknutý žartujem. V penise zrazu cítim mierne pálenie. Ľudská psychika je nepredvídateľná, kam sa hrabe ženský tenis. Idem radšej von, znenazdajky mi už tá rieka nevonia.