Dr. House
1 / 3
„Pán doktor, mne asi niečo je...“
Dvadsaťdeväťročná žena dostala záchvat a stratila schopnosť rozprávať. Mužovi bilo srdce tak rýchlo, že nestačilo efektívne pumpovať krv. Pätnásťročná modelka sa z ničoho nič začala správať agresívne a náhle omdlela. Toto sú záhady podľa gusta doktora Housa. Na začiatku je záhadný každý pacient. Väčšinu z nich lekári vyliečia okamžite, u ďalších im to trvá o niečo dlhšie, no a niektorým neprídu na koreň nikdy. Doktor Gregory House a jeho tím sa v každej epizóde seriálu Dr. House pasujú s náročnými, ba priam až bizarnými prípadmi. Napriek tomu, že k nim väčšina pacientov prichádza už s komplexnými záznamami od viacerých lekárov a z celých radov testov, mnohé dôležité otázky zostávajú nezodpovedané. Doktor House však veľmi dobre vie, že závažné poruchy, s ktorými za ním prichádzajú, sa bežnými chorobami vysvetliť nedajú. Keď sa doktor House v epizóde Vernosť (1-07) ujal prípadu ženy, ktorá spala osemnásť hodín denne, ani zďaleka nebol jej prvým lekárom – pred ním sa ju pokúšali vyliečiť už traja doktori z pohotovosti, dvaja neurológovia a jeden rádiológ, ktorí najlogickejšiu diagnózu, depresiu, dostatočne veľa krát zvážili a vyvrátili. Aj čerstvý absolvent s bolestivými kŕčmi musel pred doktorom Housom absolvovať celý rad vyšetrení na nedostatok vitamínov, rakovinu, sklerózu multiplex, neuropatie a rôzne toxické otravy u iných doktorov. Na určenie správnej diagnózy je znalosť symptómov absolútne nevyhnutná. Jeden balík symptómov však môže často viesť hneď k niekoľkým diagnózam. Súbor týchto potenciálnych riešení sa nazýva „diferenciálna diagnóza“. Symptómami chrípky sú napríklad náhla horúčka, bolesti hrdla a bolesti svalov. Navlas rovnaké symptómy však môže spôsobiť i horúčka dengue a celý rad vírusových a bakteriálnych infekcií. Okrem toho sú aj prvými príznakmi infekcie HIV. Lúskanie symptómov bez kontextu nie je hračka. Ako si teda lekári vyberú tú najsprávnejšiu cestu k diagnóze? Kontext je nadovšetko. Ak sa napríklad pacient nedávno vrátil z trópov, bude horúčka dengue na zozname automaticky vyššie. Jednu extrémne dôležitú informáciu však lekár pozná aj bez toho, aby nazrel do pacientovej karty alebo s ním prehovoril čo i len jediné slovo – okolnosti jeho prezentácie. V lekárskom žargóne je prezentácia vysvetlenie pacientových problémov lekárovi. Ide o prvú fázu interakcie medzi pacientom a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ešte pred akýmkoľvek vyšetrením, pred vykonaním prvých testov. Pacienti buď cítia, že niečo nie je v poriadku, alebo sa im niečo stane, napr. skolabujú alebo dostanú záchvat, a niekto ich privezie. Počiatočné okolnosti výraznou mierou ovplyvňujú prvé kroky diagnostického procesu. Priviezla pacienta sanitka? Prišiel na nočnú pohotovosť? Objednal sa s predstihom u svojho všeobecného lekára? Doktor House sa k vlastným pacientom na klinike správa úplne inak ako k zaujímavým prípadom, ktoré mu posúvajú jeho kolegovia. Myslí si, že pacienti na kliniku prichádzajú iba s bežnými, a teda nezaujímavými chorobami. V epizóde Športová medicína (1-12) dokonca diagnostikoval štyroch pacientov za menej ako tri minúty. V čakárni. Na druhej strane, bežné diagnózy sú často medzi prvými, ktoré zo svojej tabule pri hľadaní nevšedného riešenia a prenikaní hlbšie a hlbšie do prípadu, škrtá. Kontext prvého kontaktu je veľmi užitočná informácia.
Primárna zdravotná starostlivosť „Ak ste doktor House a stojíte vedľa pacienta na jednotke intenzívnej starostlivosti terciárneho oddelenia, pacient je buď veľmi chorý, alebo má niečo mimoriadne čudné, lebo sa dostal až sem,“ hovorí doktor Rick Kellerman, všeobecný lekár z kansaskej Wichity a prezident Americkej akadémie všeobecných lekárov v rokoch 2006 – 2007. „Asi najťažšie na primárnej medicíne je to, že k nám ľudia chodia priamo z ulice. Väčšinu z nich bolí hrdlo preto, že majú angínu. Z času na čas však príde niekto s rakovinou pažeráka.“ Lekár, ktorý pacienta vyšetrí ako prvý, to má v mnohých ohľadoch najťažšie. Každý nový pacient je totiž ako nepopísaný list. Ide mu o krk, alebo má len niečo nepríjemné? Vylieči sa sám, alebo mu treba nasadiť lieky? „Podľa mňa je určovanie diagnózy neuveriteľne náročné. Ľuďom sa síce môže zdať, že o nič nejde, ale opak je pravda – pacienti svoje diagnózy nenosia napísané na čele,“ hovorí doktor Kellerman. Ľudia teda prichádzajú priamo z ulice, jeden za druhým, s niečím, čomu hovoríme nediferencovaný problém. Možno ich trápi len únava. Úlohou lekára je prepracovať sa od „únavy“ k tomu, čo pacientovi naozaj je.