Rozprávky pre neposlušné deti (a ich starostlivých rodičov)
1 / 7
Rozprávka o lakomej Dorotke
Nikto nevie, kedy začala byt' Dorotka lakomá, isté však je, že už od malička si svoje hračky starostlivo skrývala pod postel', aby sa s nimi nikto iný nemohol hrať. Keď trošička dorástla, toľko prosíkala svojich starostlivých rodičov, až jej kúpili obrovskú drevenú debnu, do ktorej svoje hračky schovala a potom debnu zamkla. Teraz mala svoje hračky v bezpečí a nikomu ani len nenapadlo, aby si od nej nejaké hračky požičal. Dorotka však nebola lakomá len na svoje hračky. Keď sa bola hrať na pieskovisku, vyháňala všetky ostatné deti preč a kričala, že je to jej piesok a nikomu ho nepožičia. Keď sa bola hojdať na hojdačkách, hojdala sa aj tri hodiny, len aby nemusela hojdačku prepustiť inému dieťaťu. A to ste mali vidieť, čo robila, keď sa niekto čo i len dotkol jej vecí! Raz si Dorotka úplnou náhodou zabudla v parku na lavičke svoju čiapku. Našla ju však stará vetchá babička a keďže v čiapke bol všitý štítok s menom a adresou majiteľa, pešo prešla cez celé mesto, potom vyšliapala po schodoch až na piate poschodie a napokon zazvonila pri dverách bytu, v ktorom bývala Dorotka so starostlivými rodičmi. Dvere sa otvorili a za nimi stála Dorotka so slzami v očiach. Práve zúrivo oplakávala svoju čiapku, pretože si myslela, že ju už nikdy neuvidí. Babička jej s úsmevom podala stratenú čiapku a čakala, že jej Dorotka aspoň poďakuje. Čakala však zbytočne. Dorotka jej vychmatla čiapku z ruky a z celej sily dvere zabuchla. Bola lakomá aj pekne poďakovať a okrem toho sa bála, že babička bude niečo chcieť ako odmenu za nájdenú čiapku.