Intimita vlkov
2 / 6
32. Obraz
S Ninou sme boli dohodnutí, že si nebudeme telefonovať. Nechceli sme počuť svoje hlasy skôr, ako sa stretneme. Stokrát som mal nutkanie porušiť našu dohodu, ale vydržal som to. Bál som sa, že sa stratí napätie, ktoré sa medzi nami vytvorilo. Išiel som po diaľnici smerom na Zvolen a predstavoval som si, ako prebehne náš prvý kontakt. Predstavoval som si, ako si podáme ruku, ako sa po prvýkrát pobozkáme.
Je to zvláštne, ako sa človek môže zblížiť cez internet. S Ninou sme si vymenili desiatky mailov. Písali sme si každý deň. Vedel som, čo číta, aké filmy videla, akú hudbu počúva. Čo má rada a čo jej lezie na nervy. Ktorí herci sú jej sympatickí a ktorí nie. O tých mailoch som doteraz nepísal, lebo mám pocit, že by vás podobné informácie nudili. Aspoň mňa vždy nudili knihy napísané vo forme listov.
Nespomínal som ani maily, ktoré boli vyložene erotické. Mám pocit, že by som vstupoval do Nininej intimity. Môžem ale povedať, že sme sa obaja na naše stretnutie dosť tešili. Ešte nikdy v živote som po niekom tak netúžil. Keď vám bude niekto hovoriť, že cez internet sa človek nemôže kvalitne zoznámiť, tak ja hovorím, že je to hlúposť. Cez internet sa môžete zoznámiť lepšie, ako si viete vôbec predstaviť. Internetová komunikácia je komunikácia budúcnosti. Na internete nájdete takých ľudí, ktorých by ste v reálnom živote nikdy nestretli.
Nina sa narodila v ten istý deň ako ja. Ona poobede, ja skoro ráno. Oboch nás ovplyvňuje planéta Neptún. Spoluvládcom je Jupiter. Ľudia narodení v znamení Rýb sú mimoriadne citliví, s veľkými vedomosťami a veľkou vnútornou silou. Mnohí sú senzibili s tragickým životným pocitom. Presne som vedel, na čo Nina myslí, keď píše, že sa teší na naše stretnutie. V Rybách sa dosť dobre vyznám.
Vedel som, že Nina výborne tancuje. Niekoľko rokov tancovala spoločenské tance aj súťažne. Už dávnejšie sme si dohodli scenár nášho stretnutia. Odbočíme niekde na lesnú cestu, zastavíme, ja dám do prehrávača nejaké dobré argentínske tango. Nebudeme sa rozprávať. Budeme len tancovať. Keď budeme mať pocit, že to obidvaja chceme, pobozkáme sa. Žiadne zbytočné vety. Žiadne zbytočné slová. Pôjdeme priamo na vec. Až potom sa začneme rozprávať. Až potom budeme počuť svoje hlasy. Ten scenár vymyslela Nina a mne sa páčil.
Nina mi napísala, že má malý červený fiat. Vedel som aj jej značku, takže hneď ako som ju zbadal pred sebou na ceste, pozdravil som ju svetlami. Aj ona na mňa zablikala. Pomaly som sa vysunul na jej úroveň. Išli sme niekoľko metrov vedľa seba a potom som ju predbehol. Za tú chvíľu, čo sme sa na seba pozerali, som pochopil, že v skutočnosti je ešte oveľa krajšia a príťažlivejšia ako na fotografiách.
Pri najbližšej príležitosti sme odbočili na lesnú cestu. Zastavil som a v spätnom zrkadielku pozoroval prichádzajúcu Ninu. Otvoril som dvere auta a pustil prehrávač. Ozvalo sa vášnivé argentínske Libertango od Ástora Piazzollu. Chvíľu sme na seba pozerali, potom sme sa pomaly k sebe priblížili. Začali sme tancovať. V lese sa ozývalo vášnivé violončelo a podmanivé sólo bandoneónu.
Tango sa začalo tancovať v Argentíne na uliciach miest na začiatku minulého storočia. Tancovali ho hlavne prisťahovalci, ktorí hovorili každý inou rečou. Nemohli sa rozprávať, ale túžili po komunikácii. Túžili po dotykoch, po láske, po nehe. Tango je vášnivý príbeh lásky. Tango je ale aj o odmietaní. Tango môže mať aj tragickú podobu. Nina to určite vedela. Preto mi napísala, že navrhuje, aby sme sa spoznali pri argentínskom tangu.
Bol to zvláštny tanec. Pod vysokými stromami sme sa dotýkali. Na svojich bokoch som cítil jej pružné telo. Bol to fantastický tanec plný porozumenia. Spomenul som si na dve čajky, ktoré spolu leteli vo vetre nad tečúcou riekou. Tancovali sme ako tie dve čajky. Len sme neboli takí zosynchronizovaní. Ale keď tancujete argentínske tango, vôbec to neprekáža. Keď chcete vedieť, ako som sa vtedy cítil, choďte k svojmu kompu a pustite si na YouTube Libertango od Ástora Piazzollu. Pustite si tú pesničku a budete vedieť, ako som sa vtedy cítil.
Inak Ástor Piazzolla tú skladbu napísal fantasticky. Hlavne violončelový motív. Niektorí hudobníci, keď komponujú svoje diela, rozprávajú sa s Bohom. Vždy keď počúvam Albinoniho, Beethovena, Mozarta, Verdiho, ale aj Johna Lennona alebo Freddieho Mercuryho, predstavujem si, ako si dôverne niečo šepkajú. On im tie najlepšie harmónie zapíska vždy do ucha. Som presvedčený, že aj Ástor Piazzolla mal na neho telefonický kontakt.
Ástor Piazzolla okrem toho, že bol geniálny skladateľ tanga, vynikajúco hral aj na bandoneón, hudobnom nástroji podobnom našej heligónke, ktorý priniesli do Argentíny nemeckí emigranti na začiatku dvadsiateho storočia. Mal rád Stravinského, Bélu Bartóka a Ravela. Videl som pred sebou štíhleho muža oblečeného v čiernej košeli s prešedivenými fúzmi, ktorý dokonale ovláda svoj bandoneón.
Keď hudba dohrala, pozerali sme si s Ninou dlho do očí. Potom sme sa pobozkali. Dali sme si takú nekonečne pomalú pusu. Nina sa ku mne pritisla. Zobrala mi moju ruku a viedla ju pod svoju hodvábnu blúzku. Zacítil som malé prsia. Nina nenosila nikdy podprsenku. Nemala ju ani vtedy pri našom prvom stretnutí, ani potom neskôr. Bola slobodná a uvoľnená. Citlivá a inteligentná. Hravá a nežná. Dievčenská aj chlapčenská.
Dlho sme sa bozkávali, kým povedala svoju prvú vetu.
– Si výborný tanečník. Budeš sa krásne milovať.
Nina mala taký zvláštny chrapľavý hlas. Keby ste počuli ten jej chlapčenský hlas, asi by ste sa do nej hneď zamilovali.
33. Obraz
Vytiahol som bielu stuhu, ktorú som mal pripravenú pod hotelovou prikrývkou. Nina ma pozorovala prižmúrenými roztúženými očami. Pobozkal som ju na pery a začal som si ju priväzovať. Priväzoval som si ju presne tak, ako som to opísal v našich mailoch. Pomaly. Nežne. Jej ruky som priviazal o kovový rám postele. Najskôr pravú a potom ľavú. Priviazal som ich pevne, aby sa nemohla vyšmyknúť. Priviazal som ich jemne, aby necítila bolesť. Priviazal som ju o chladný chróm postele, aby cítila čo najintenzívnejšie moje dotyky.
Bozkával som ju do jamôčok pod šijou. Na jej vláčnu pokožku na bruchu. Na boky. Blížil som sa k jej lonu. Ochutnával som ju. Oblizoval. Skúmal, kde vonia najkrajšie. Skúmal ako chutí jej jemný pot pod vyviazanými pazuchami. Potom som jej zašepkal do ucha:
– Vieš čo sa teraz stane?
Nina sa na mňa pozerala rozšírenými očami. Pokrútila hlavou.
– O tom si mi nepísal.
– Nina, teraz ťa pomilujem.
Nina sa nadvihla a snažila sa ma pobozkať. Ticho zastonala.
– Pomiluj ma, Michal. Poď ku mne. Poď rýchlo. Už to nevydržím!
Pozrel som na jej roztvárajúce sa nohy. Na jej krásny trojuholník pod bruchom. Krútila bokmi zo strany na stranu, priviazaná o rám postele. Vzdychala. Jemne ma volala.
– Chcem ťa. Nevydržím to. Nevydržím to. Poď rýchlo.
– Nina, pomilujem ťa hlasom. Už si sa niekedy tak milovala?
Nina sa prevracala zo strany na stranu. Jej útle boky ponúkali svoju štrbinku.
– Nemilovala som sa takto nikdy. Už som pomilovaná. Už som celkom mokrá. Poď ku mne.
Sadol som si k jej nohám a pozoroval ako zdvíha svoju útlu panvu. Ako sa točí na bielej plachte. Ako myšlienkami hľadí svoj pahorok. Nina roztiahla nohy a vzdychala.
– Pomiluj ma, lebo zošaliem. Nevydržím to. Chcem ťa.
Ani som sa jej nedotkol. Miloval som ju len hlasom. Miloval som ju len slovami.
– Bozkávam ťa… Ochutnávam si ťa… Chutnáš ako vanilka… Jazykom sa ťa dotýkam… Oblizujem...Láskam… Pritláčam…
Nina sa krútila na posteli. Trela si nohu o nohu, dávala k sebe stehná a potom ich široko roztiahla. Volala ma k sebe. Nadvihovala panvu stále vyššie a vyššie. Chcel som sa jej dotknúť. Chcel som znásobiť jej rozkoš. Cítil som, aká je horúca. Celá sa chvela. Snažila sa vyslobodiť svoje ruky. Ale stuha bola pevná. Zarezávala sa jej do zápästia.
– Pomiluj sa.– Hovoril som hlbokým hlasom.– Bozkávam ťa. Idem jazykom dnu…
Počul som jej vzdychy. Počul som jej chrapľavý hlas, ktorý mi hovoril:
– Michal, ak sa ma nedotkneš, tak sa zbláznim. Prosím ťa, odviaž ma.
Nina sa skrčila a potom pomaly roztiahla nohy. Bola taká krásna, taká nežná, taká graciózna. Predo mnou ležala nejaká južanská princezná, ktorá sa po rokoch čakania ponúka svojmu milencovi. Pomaly som si ľahol na jej horúce telo. Nežne som ju pobozkal na pery. Začal som odväzovať bielu stuhu z jej vysilených rúk.
Nebol to sex. Bolo to tantrické milovanie. Jej bradavky sa stali mojimi bradavkami. Jej jazyk sa stal mojim jazykom. Jej pokožka splynula s mojou pokožkou. Boli sme vláčni. Vlhkí. Horúci. Vibrujúci. Jej vôňa sa miešala s mojimi vôňami. Voňali sme ako dubová kôra zmiešaná s vanilkou. Nina sa ku mne pritisla svojimi prsiami. Chytila mi zadok, pritlačila k sebe, znehybnila a pošepkala do ucha:
– Vystriekaj sa do mňa!… No poď, už!… Vystriekaj sa do mňa!...Teraz!… Vystriekaj sa do mňa celý!
Potom sa to stalo. Čas sa zastavil. Počul som kostolné zvony, ktoré niekde v diaľke začali zvoniť. Bol to krásny zvuk gotického chrámu. Začali sme stúpať do výšky a zároveň sme sa prepadali niekde do neznáma. Zem zmizla pod našimi nohami. Pamätám si len zvuk tých zvonov, pamätám si prepadajúcu sa zem pod našimi nahými telami. Pamätám si nekonečný priestor vesmíru, v ktorom sme leteli. Už sme neboli muž a žena. Už nebolo vôbec dôležité kto je muž a kto je žena. Vôbec to nebolo dôležité. Nina priložila pery k môjmu uchu a zašepkala:
– Michal, milujem ťa. Už budem len s tebou. Budem s tebou, nech sa stane čokoľvek. Michal, miluj ma!
To boli posledné slová, ktoré si pamätám tesne predtým, ako sme zaspali.