Premlčané otázky

Na čo som v sebe mal? A čo som teda vládal?

Čo som sám vedel nájsť a čo som márne hľadal?

A čo som nehľadal, keď hľadať bolo treba?

Iných som otváral. No otvoril som seba?

Kto mi dnes na to odpovie? To keby som tak vedel.

No premlčaná otázka bojí sa odpovede.

Večerný hosť

Zapadlo slnko v živej nádhere. Ani som nemal čas na niečo sa ho pýtať.

Večerný hosť mi klope na dvere. A hovorí, že nebude už svitať.

Porozumel som: je taký Boží predel medzi bytím a medzi nebytím.

Nie mi je ľúto a strach necítim.

Tušil som to. Tak dlho tušil, až napokon som – vedel.

O čom je mlčanie

Šli nocou králi za hviezdou. Mlčky – z úst ani hláska.

A prečo Mojžiš nemal slov, keď horiaci ker praskal a Boh mu z neho podával dve dosky prikázaní, aby sa opäť uviazal uzol už rozviazaný?

Čo mohol rieknuť Obrovi, Stvoriteľovi Zeme?

Keď naše ústa človečie demiurg bytia osloví –

tie ústa sú vždy nemé.