Jurij Poľakov: Kozľa v mlieku

„Sofistika je oklamanie rozumu, ktoré sa rozpadne pri prvej zrážke so skutočnosťou. Ale ja môžem dokázať svoje slová v praxi. Som pripravený vziať prvého človeka, ktorý mi príde do cesty a o literatúre nemá ani šajnu, a za dva mesiace urobím z neho slávneho spisovateľa! „Nonsens!“ zamával rukami Stas. „Ako?“ opäť sa spýtal Arnold. „Kravina!“ spresnil Žgutovič. „Že kravina?“ naštval som sa a krv s pivom mi udrela do hlavy. „Stavme sa, že z prvého debila, čo mi príde do cesty, za dva mesiace spravím slávneho spisovateľa, budú ho spoznávať na uliciach, kritici začnú písať o ňom štúdie a vy sa budete pýšiť, že sa s ním poznáte!“ Povedal som to síce veľmi dôrazne, no bolo to v návale rečníckeho pátosu a s odtienkom očividného alkoholického rojčenia. Ale Stas to vzal ináč. „O čo sa stavíme?“ spýtal sa s úškrnom, no vecne. „Ako to myslíš?“ nepochopil som. „Tak ako to vravím. Chceš sa staviť? Ja som pripravený. O čo sa stavíme? Alebo si sa zľakol?“ „O čo chceš!“ už som nemohol cúvnuť. „A ten debil nenapíše ani riadok?“ posmešne spresnil Žgutovič. „Môže byť dokonca negramotný!“ utrúsil som pohŕdavo. „Nonsens!“ povedal Arnold. „Dobre. Ak prehráš, čo je viac ako isté, budem mať na prvé zazvonenie telefónu kedykoľvek k dispozícii tvoj byt! Platí?“ ožil Žgutovič.