Milovať je zakázané
1 / 2
„Nedotýkaj sa ma,“ skríkla a vzápätí sa odtiahla. Nerozumel som tomu. „Choď preč. Prosím ťa,“ chladne povedala.
Vtedy som si spomenul na tie nohavičky, ktoré u mňa zrejme našla a všetko som pochopil.
„Vysvetlím ti to. Nie je to tak, ako sa zdá.“
„O čom to hovoríš?“ osopila sa na mňa.
„Musela mi ich tam podstrčiť. Ja...“
„Prestaň,“ prerušila ma a načiahla sa za stolíkom, aby odtiaľ zobrala nejakú fotku. „Pozri si toto,“ hodila mi ju na nohy, ktoré som mal skrížené v tureckom sede. Keď som na obrázku spoznal jednu ženu, začal som mať nepríjemné tušenie. „Je tam moja mama. A tú druhú určite poznáš. Ani neviem, ako ti to mám povedať. Ja... Jason...“ rozplakala sa.
V tej sekunde som ju okamžite objal a schúlil do náručia. „Pst. Zvládneme to. Ema, milujeme sa. Všetko bude dobré,“ kolísal som ju v náručí. Vtom ma od seba odsotila.
„Jason, ty nič nechápeš?!“ zvýšila intenzitu hlasu.
„Ema, viem to. A rovnako viem aj, že nás nič nerozdelí, pretože sme si súdení,“ snažil som sa ju upokojovať, pretože ju to značne rozrušilo a nedokázala to prijať ako ja predtým. Ale vyrovnal som sa s tým a Emy sa nikdy nemienim vzdať! Ešte stále som bol presvedčený, že ona bude zdieľať rovnaký názor. Ako som sa jej snažil nahovoriť všetky tie kaleráby, zhrozene na mňa pozrela a zvreskla: „Ty si to vedel?“ v očiach mala zdesenie a odpor. „Preboha,“ priložila si ruku k otvoreným ústam. „Ty nie si normálny,“ bezradne dvíhala dlane a mávala nimi, akoby chcela odletieť. „Si nechutný, vieš to?“ šplechla mi do tváre. Jej reakcia ma dosť šokovala. Vedel som, že ak sa to raz dozvie, nevezme to s chladnou hlavou, ale toto preskočilo všetky moje očakávania.
„Ema,“ načiahol som sa za jej ramenom. „Upokoj sa, si rozrušená. Nepovedz nič, čo by si neskôr ľutovala.“
„Nechaj ma! Čo mám ľutovať, sme na výsluchu? Veď to je strašné! Prečo si mi to nepovedal?“
„Presne pre toto.“
„Čo?“ vypúlila na mňa oči.
„Bál som sa, že to nebudeš vedieť prijať, a...“
„Prijať? Čo si čakal, že sa to nikdy nedozviem? Klamal by si mi do konca života?“
„Chcel som ťa na to pripraviť.“
„Pch,“ sarkasticky sa zasmiala, „na to je nejaký recept?“
Mykol som plecami. „Nechcel som ťa stratiť.“
„Jason, sklamal si ma. Odíď,“ chladne mi prikázala. Snažil som sa ju objať, ale stále ma odstrkovala.
„Snáď nechceš našu lásku zničiť?“ snažil som sa o poslednú záchranu.
„Lásku? Jason, toto bola iba ilúzia. Žiadna láska,“ rozhadzovala rukami.
„Takže mi dávaš zákaz milovať ťa?“ zvýšil som hlas. „Myslíš, že je to také jednoduché?“
„Prestaň,“ šepla pomedzi stisnuté zuby. „Prosím,“ pozerali na mňa oči plné bolesti, ale aj sklamania. Sklamania zo mňa. V tej chvíli som pripustil, že som jej to mal povedať. Možno by reagovala podobne, ale nehnevala by sa na mňa, a snáď by nám dala aj šancu. Ale podrazil som ju a to sa v láske neodpúšťa. Žiaľ, uvedomil som si to neskoro. Ema ma opäť požiadala, nech idem preč. Nakoniec na mňa skríkla a viac mi už povedať nemusela: „Nerozumieš, že máš vypadnúť?“