Polnočný denník
1 / 7
Noc trinásta: Sladký jazyk
... Ocitol som sa na nábreží a už som nevládal ďalej. Sadol som si a lapal po dychu. Myšlienky sa mi rozprskli v hlave ako po výbuchu. Cítil som len bolesť, pred ktorou nebolo úniku, akoby som bol v bolesti uzavretý ako v tesnej nádobe. Sedel som tam nekonečne dlho. Múr bol studený a mne zostalo tak chladno, že som sa roztriasol a nedokázal som to ovládať. Za celý ten čas, čo som tam civel do tmy, trikrát okolo mňa prešla policajná motorizovaná hliadka. Na štvrtýkrát auto zastalo, vystúpili z neho dvaja policajti a legitimovali ma. Samozrejme, že som pri sebe nemal žiadne doklady. Zalovil som len tak, v rámci demonštrácie snahy, po vreckách bundy, ktorú som mal na sebe prvýkrát asi po dvoch rokoch, a jediné, čo som tam našiel, boli rozmrvené žuvačky a preukaz z knižnice na moje meno, plný pečiatok a pokút za neskoré vrátenie kníh. To policajtov prekvapilo. Nevyzeral som na človeka, ktorý chodí do knižnice. Prvé, čo im napadlo, bolo vytrhnúť mi preukaz z ruky a preskúšať ma z údajov, ktoré v ňom boli napísané. Povedal som im meno, dátum narodenia, adresu a aj to, že keď som odchádzal z domu, skutočne som nepredpokladal, že budem o takomto čase sedieť na ulici. Keby som to vedel dopredu, radšej si dolámem nohy, ešte kým vyjdem z bytu.
- To by bolo samopoškodzovanie. To je trestný čin, - povedal policajt. Veľmi mi pripomínal nejakého herca z filmu o neandertálcoch, ale nevedel som si spomenúť na názov ani na žiadne ďalšie detaily, tak som to nechal tak. Bol som našťastie do tej miery príčetný, že som si svoje pochybnosti vo veci účinkovania policajta v scéne zápasu s rozzúreným medveďom nechal pre seba.
- Uvedomujete si, že vyzeráte ako veľmi podozrivý živel, keď tu takto sedíte? - spýtal sa ma ten druhý.
- Viem si predstaviť, ako ma asi vidíte, - odpovedal som pravdivo.
- Čo tu robíte? - prvý policajt sa rozhodol neokolkovať. Jedno zo základných životných pravidiel znie, že umierajúcim, frajerkám a policajtom sa môže klamať. Ale ja som bol vo vnútri otupený, spomalený a zúfalý a bolo mi všetko jedno. Čo som tam vlastne robil? Čo som vôbec robil na tejto planéte rútiacej sa vesmírom? ...