Milan Pupala a kolektív: Utekáč na dobových fotografiách 1: Premeny obce a osád v jej okolí

Sobota bola túžobne očakávaným dňom. Bol to deň výplaty pre robotníkov. Úradníci dostávali mesačný plat. V ten deň poobede bol obchod s potravinami, ako aj mäsiareň preplnené kupujúcimi ženami a hostinec plný popíjajúcich chlapov. V obchode sa nákupy počas týždňa robili na „knižku“, kde sa písali prevzaté potraviny a ich cena. V sobotu obchodník sumu spočítal a vyinkasoval celú dlžobu. Stávalo sa, že chudobnejší alebo nezamestnaní nemohli všetko zaplatiť a časť dlžoby sa im prenášala na iné soboty. Podobne to bolo aj u mäsiara, v pekárni i v hostinci. V sobotu v letných mesiacoch nechýbali stánky „bulgárov“, roľníkov od Rimavskej Soboty, ktorí doviezli na vozoch v piatok večer alebo skoro ráno v sobotu zeleninu a ovocie. Nechýbali ani stánky s cukrovinkami a rôznymi suvenírmi. Taktiež po domoch chodili predávať rôzne potraviny mnohí roľníci z celého okolia Utekáča, od Klenovských vrchov až po Sihlu. Núkali zrno, mak, tvaroh, maslo, živú hydinu, vajíčka, čerešne, hrušky, jahody, maliny, jablká, černice, dokonca aj hríby a podobne. Za niekoľko získaných koruniek kupovali petrolej na svietenie, soľ, cukor a ďalšie najnutnejšie potraviny. Ich život sa vyznačoval veľkou pracovitosťou, skromnosťou a veľkou chudobou. Doslova od úst si odtrhli a šli predať, aby nejakú tú korunku získali. V tých časoch bola utekáčska skláreň jednou z najväčších tovární na okolí a na neveľké zárobky našich zamestnancov, ktorí práve zarábali – pracovali, čakalo každú sobotu veľké množstvo predávajúcich, aby tieto peniaze získali. Znova chcem pripomenúť, že v dnes pri našom rozprávaní (1967), pri rozprávaní našich starších občanov, môže vzniknúť dojem, že sa mali naši dobre, všetko im nosili sedliaci do domu. Každý deň ráno čerstvé mlieko, v sobotu maslo, tvaroh, syr, smotanu. Každá sklárska rodina mala svojho sedliaka, ktorý ich takto zásoboval, a keď začal manipulovať s kvalitou nosených produktov, najmä riedením mlieka, bol hneď vypovedaný. Náhradníkov bolo dosť. Vtedajší život so životnou úrovňou v dnešnej dobe sa už nedá zrovnávať. Naši mladí spoluobčania nebudú chcieť pomaly už ani veriť, ako biedne, chudobne a skromne sa žilo predtým. V sobotu večer bývali divadelné predstavenia, ktoré nacvičoval tunajší divadelný ochotnícky krúžok, hralo sa kino (pojazdné) alebo bola tanečná zábava. Nedele patrili oddychu alebo sa išlo na živánku. K pekným zážitkom patrili prechádzky do krčmy k Bystrianovi povyše Gizule a tiež k Jandalovi do Kokavy nad Rimavicou na vyšnom konci dediny. Začiatkom týždňa už rodiny nemali spravidla peniaze, obchody ostali prázdne, iba kde-tu sa objavil kupujúci na knižku. Túžobne sa očakávala ďalšia nasledujúca sobota