Čierna hra: Vláda mafie
2 / 10
Koniec! preblesklo hlavou Petrovi Štarchovi, než ho zrazila päsť vo vojenskej rukavici. Rozmazalo sa mu pred očami, čosi zadunelo. Zažmurkal, došlo mu, že leží na zemi. Prevrátil sa na bok a rozkašľal sa. Suchú bosniansku pôdu pokropili červené kvapky, zdvihli sa obláčiky prachu. „Vstávaj!“ doľahol k nemu ostrý príkaz v srbčine. „Okamžite vstaň!“ Krik zanikol v hluku. Petrovi sa krútila hlava, nevedel, či mu zvoní v otrasenej lebke, alebo k nim dolieha hukot amerických stíhačiek bombardujúcich srbské pozície v okolí mesta. Koniec, toto je koniec, preháňalo sa mu hlavou, keď ho pár mocných rúk prudko postavil na nohy. Zrútil by sa naspäť do prachu, no ktosi ho podoprel. Štarch zdvihol mútny pohľad. Ľuboš Ostrý, kamarát z detstva a obchodný partner, sa triasol od strachu, okrúhlu tvár mal zaliatu potom, ale pridŕžal ho zo všetkých síl, nedovolil mu spadnúť. Stačil zlomok sekundy, všetko si povedali bez slov. Koniec, z tohto sa nevymotajú.