Tajomný gén Atlantídy
1 / 7
Uchopil lano pevne do rúk, čím sa prirazilo tesne k okraju útesu a začalo vydávať zvláštne vibračné zvuky. Znelo to takmer ako husle. „Steve! Vydrž! Vytiahnem ťa!“ „Nie! Nerob to,“ vykríkol Steve. „Čo? Zbláznil si sa?“ „Tam dolu niečo je. Spúšťaj ma. Pomaly.“ Karl sa na moment zamyslel. „Čo to je?“ „Vyzerá to ako tunel alebo jaskyňa. Vnútri je sivý kov. Je to nejaké rozmazané.“ „Dobre, vydrž. Kúsok povolím.“ Karl popustil lano o tri metre, a keď sa Steve neozval, povolil ďalšie tri. „Dosť,“ zakričal Steve. Karl ucítil na lane ťah. Steve sa hojdal? Lano ochablo. „Som dolu,“ povedal Steve. „Čo je to?“ „Nie som si istý,“ ozval sa Steve, tentoraz tlmene. Karl sa priplazil k okraju priepasti a pozrel dolu. Steve vystrčil hlavu z ústia jaskyne. „Podľa mňa je to nejaký druh katedrály. Je to obrovské. Na stenách sú nápisy. Symboly. Niečo také som ešte nikdy nevidel. Idem sa na to pozrieť zblízka.“ „Steve, nechoď…“