Odkaz pre čitateľa

Keď ma oslovili, či by som nenapísal knihu reflexií, alebo ak chcete zamyslení nad citátmi z knihy Chatrč, váhal som.

Vždy som odmietal predstavu o príručke k Chatrči, hlavne preto, že ide o beletriu, príbeh, román, ktorý, dúfajme, vytvára priestor, aby ľudia začuli niečo z toho, čo by im Duch rád pošepol do srdca v tom bode ich životnej cesty, kde sa práve nachádzajú. Sprievodcovia vám chcú ukázať miesta, ktoré sa všeobecne považujú za najzaujímavejšie, respektíve ktoré sú pre nich samých niečím výnimočné, no vám sa potom môže zdať, že človek premenil rieku na kanál, ktorý vás vedie k jedinému cieľu.

Toto nie je príručka. Neexistuje súbor otázok, na ktoré treba nájsť správnu odpoveď, nie je v tom skrytý zámer, ba ani túžba kormidlovať loď do vopred určeného prístavu. Hodnota obsahu týchto citátov a myšlienok závisí naozaj len od teba, čitateľ. Ja ťa nepoznám. Neviem, čo sa práve odohráva v tvojom živote — neviem, z čoho sa tešíš a čo ťa trápi. Možno sa práve nachádzaš v epicentre bolesti, v oku hurikánu. Možno si užívaš život v pokojných vodách, kým ťa vír nevtiahne do dravej rieky. Možno sa v tejto chvíli cítiš osamelý, zúfalý, alebo ťa napĺňa radosť či pocit úspechu. Skrátka, neviem. Ale viem, že tieto citáty sú vyňaté zo skutočného ľudského príbehu. A v tom sme si všetci podobní — nielen v otázkach, ktoré kladieme, ale aj v tom, čím prechádzame. Táto kniha je teda pozvaním na krátke zastavenie, zamyslenie, úvahu, odpoveď, modlitbu, mlčanie, plač, smiech, podelenie sa.

Ak vás to zaujíma, na konci knihy je zoznam mien niekoľkých mojich priateľov, ktorí sa spolu so mnou podieľali na „premýšľaní“ o citátoch. My všetci sme obyčajní ľudia, líšime sa vekom, prostredím, z ktorého sme vyšli, i okolnosťami života. Ale jedno máme spoločné — svoju jedinečnosť a človečenstvo.

Vopred ti ďakujem, že mne a mojim priateľom dovolíš vstúpiť do svojho sveta a byť súčasťou spoločenstva ľudí, ktorí chcú čosi viac... viac svetla, viac lásky, viac pravdy, viac milosti, viac nehy, viac slobody. Byť spolu znamená viac, než byť súčtom jednotlivcov.

Wm. Paul Young, autor knihy Chatrč

1. Január Mackenzie, dávno sme sa nevideli. Chýbaš mi. Ak sa chceš stretnúť, budem na budúci týždeň v chatrči. — Tato

Prosím, daj mi uši, ktoré dokážu zachytiť tvoje pozvanie ísť s tebou na miesta, kam by som najradšej vôbec nešiel. A daj mi na to aj odvahu, prosím. Ó, áno, šťastný Nový rok!

2. Január Kto by nezapochyboval, ak niekto tvrdí, že strávil celý víkend s Bohom, a ešte k tomu v chatrči?

Si pre mňa tajomstvom... Ak hovorím, že tvoje cesty sú nad našimi cestami a tvoje myšlienky nad našimi myšlienkami, ani zďaleka to neznamená, že tomu rozumiem. A hoci ani sčasti nechápem, čo chceš v mojom živote vykonať, otváram sa tomu, ako najlepšie viem. Verím, ale prosím ťa, pomôž mojej neviere.