Listy Oľge

Košice 31. VIII. 1962

Milý Satinský!

Dobre, že si v stručnom obsahu pohľadnice stačil napísať svoje meno, ináč by som nevedela, od koho je. Dopis som dnes dostala. Píšem Ti večer, takže poslať ho môžem až zajtra. Dúfam, že budeš ešte doma. Ak v pondelok prídeš, daj mi vedieť kedy. Môžeš to napríklad spomenúť medzi textom v televízii. Pravdepodobne sa pôjdem pozerať. Ináč v pondelok mám skúšku od 9. do 14. hod., okolo 15. hod. budem doma. Viac Ti už nebudem písať, lebo už je toho aj tak viac než 2 slová.

8. septembra 1962

Drahá Oľga Marionovna!

Skončil som život kočovného herca. Je noc – venujem sa Vám. Píšem na stroji, hoci je zlý (nepíše čiarky ani mäkčene) a je to drzé písať... atď. Mám Vám toho veľa napísať. Keby som náhodou nad listom zaspal – odpusťte. Dopadne to však asi tak, že nad listom zaspíte.