Iba jeden deň
1 / 2
Willem položil vidličku aj nôž. „Zamilovať sa znamená toto.“ Prstom nabral trochu nutelly zo svojej palacinky a natrel mi ju na vnútornú stranu zápästia. Bola teplá, mazľavá a topila sa mi na pokožke. Ale skôr než som si ju utrela, Willem si oblizol palec, zotrel ním nutellu a vopchal si ju do úst. Urobil to rýchlo, ako keď jašterica zhltne muchu. „A byť zaľúbený znamená toto.“ Chytil mi druhé zápästie, na ktorom som nosila hodinky, a posúval remienok, kým nenašiel, čo hľadal. Znovu si oblizol palec, no tentoraz ním pošúchal moje materské znamienko, silno, akoby sa ho pokúšal odstrániť. „Byť zaľúbený znamená materské znamienko?“ spýtala som sa so smiechom, keď som si odťahovala ruku. Hlas sa mi však triasol a na mieste, kde mi schol vlhký odtlačok jeho palca, ma pálila pokožka. „Je to niečo, čo nikdy nezmizne, nech by si sa akokoľvek toho chcela zbaviť.“ „Porovnávaš lásku so... škvrnou?“ Zaklonil sa na stoličke, až jej predné nohy poškriabali podlahu. Zdalo sa, že je spokojný, neviem, či s palacinkou, alebo sám so sebou. „Presne tak.“