Hriechy mocných
1 / 2
Francesca, ako-tak privyknutá na tmu, hľadela do obloka. Keď zbadala, ako sa okno poddalo a otvorilo dokorán, pochopila, že niekto sa pokúša vojsť dnu. Srdce sa jej zastavilo v hrudi. Bála sa aj dýchať – ešte aj vlastný výdych sa jej zdal prihlasný. Opatrne odhrnula perinu. Naboso stúpila na podlahu, žalostne si želala, aby drevená dlážka nezavŕzgala. Nevšímala si jej chlad, túžila uniknúť. Ale votrelec, ktorý sa prehupol do izby, musel mať zrak či sluch výnimočne dobrý. Či už spozoroval bielu postavu bežiacu k dverám alebo začul ľahký šuchot tkaniny kĺžucej sa po podlahe, isté je, že mu trvalo iba chvíľočku, kým prebehol ten kúsok deliaci ho od svojej koristi. Jediným pohybom strhol Francescu do náručia a zmaril jej plány na útek.