Mal som pocit, ako keby som veľmi dlho spal, nesníval ani nemyslel, a zrazu som zase pozeral na svet očami veľmi mladého psíčaťa. Lenže zároveň som si aj pamätal, že som bol od narodenia tým istým šteniatkom, ktoré so súrodencami zápasilo o potravu a netušilo nič o svojich predchádzajúcich životoch. V momente, keď som sa rozpamätal na všetko predtým, ma zachvátil obrovský zmätok. Keď som umieral, cítil som sa tak dokonale, že som si nevedel predstaviť, prečo by som sa mal znovu narodiť. Žeby som mal na svete ešte dôležitejšie poslanie než milovať svojho chlapca? Ethan mi tak strašne chýbal, že som niekedy od žiaľu kňučal, a moji noví súrodenci si to vysvetlili ako slabosť. Bolo ich sedem, všetci tmavohnedí s čiernymi škvrnami. Skákali na mňa a snažili sa ma presvedčiť o svojej nadradenosti, no mne to akurát tak liezlo na nervy. Tým deckám vôbec nedošlo, že vodcom svorky budem aj tak ja.