Čím rýchlejšie kráčam, tým som menšia
1 / 2
58
V NOVINÁCH ČÍTAM siahodlhé rozprávanie istého lekára , ktorý len tak mimochodm spomenie memento mori, čo znamená pamätaj, že zomrieš. To je moja diagnóza . Rozmýšľam, či sa to dá vyliečiť. To by som však musela ísť k lekárovi, a to nemôžem. Už som tam bola.
S Epsilonom sme boli na nedeľnom výlete. Bola som už unavená a z jeho rečí sa mi krútila hlava, nemali konca-kra ja. „Pst,“ vyšlo zo mňa, kým mi hrča v hrdle príliš nenarástla . Epsilon sa na mňa pozrel. "Zdalo sa mi, že počujem kukučku" ospravedlňovala som sa. Epsilon chvíľu načúval, po niekoľkých sekunádch vytúženého ticha však po kračoval, kde prestal. Nakoniec som to už nevydržala a stiahla som ruku k sebe. Cesta najmenšieho odboja, to som ja, pomyslela som si . To sa rýmovalo. Potom som sa zo všetkých síl rozbehla dolu kopcom. Epsilon zastal na vrchole. Možno stále rozprával o všetkých prekážkach, ktoré musela prekonať Juneho mama. Nohy mi len tak-tak stačili telu. Napriek tomu ma niečo zadržiavalo, nevedela som, čo to je. Vedela som však, čo by povedal.
59
Epsilon: „To je zdravý rozum. Čo som ti povedal o ženách a padaní, Mathea?“ Rozbehla som sa ešte rýchlejšie a neexistoval žiaden zdravý rozum. Taký je to teda pocit, keď človek uteká, čo mu stačia sily, stihla som si po myslieť a vtom som sa tvárou zaborila do štrku.
Začula som sirénu záchranky, tá sa však vzďaľovala. Zato sa ku mne blížil Epsilon, a kým som mala jeho, nepotrebovala som záchranku. „Mathea, začal, nohu máš vykrútenú do pravého uhla, musíme zavolať záchranku.“ „Nie, to je v poriadku,“ ubezpečila som ho a dvihla som k nemu zrak, „nerobme paniku-.“ „V každom prípade musíš ísť na pohotovosť, to bedro ti musia napraviť" nedal sa Epsilon. „Ale nie, to je v pohode,“ chcela som zahovoriť a usmiala som sa, aby som ho upokojila. Vtom mi však vypadol zub. „Podľa mňa to v pohode nie je,“ uzavrel Epsilon, „zavolám taxík.“
Keď sme dorazili na pohotovosť, pokúšala som sa vojsť po vlastných, nechcela som nikoho obťažovať, sestrička ma však nasilu uložila na nosidlá. „Pôjdete hneď dnu, musí vás to stašne bolieť" oznámila mi. „Ale kdeže, takmer to necítim,“ oponovala som „nemyslite na to.“ „Niekedy ti naoza j nerozumiem,“ po krútil hlavou Epsilon. Čakáreň bola plná na prasknutie a všetci na mňa zízali. Trochu som, že som sa