Vedel, že takto to dlho trvať nemôže, ničilo ho to pomaly a isto ako pleseň úrodu, zo dňa na deň viac, ale nevedel si pomôcť. Svet s ňou sa mu búral pred očami a svet bez nej bol celkom neobývateľný. Spolok patril do sveta bez nej. Celkom inak si to predstavoval ešte začiatkom roku. Vznešená rovnováha duše. Jeho objavy boli radostné, mal smer a kráčal vzpriamený. Lenže všetko sa zmenilo. Ako vyhnanec utekal, ale kam? Teo mu niekedy povedal: Buď pripravený na nezrozumiteľné situácie. Keď nerozumieš, to je cesta k sebe. Ako uniesť túto bolesť? Už takmer tri roky nepoznal podobnú otázku a vrátila sa.