Medzi odtieňmi sivej
1 / 7
Dôstojníci NKVD nás rozdelili na dvadsaťpäť skupín, v každej skupine bolo pätnásť ľudí. My sme tvorili skupinu číslo jedenásť. Vybrali mužov, ktorí mali ešte aspoň trochu sily, a poslali ich dokončovať baraky pre NKVD. Chlapcov poslali chytať ryby na More Laptevovcov. Zvyšok žien a starších ľudí mal stavať jurty pre svoju skupinu. Nemohli sme však použiť tehly ani drevo. Tie boli určené na stavbu barakov pre NKVD. Prichádzala zima a dôstojníci potrebovali teplé príbytky, ako povedal Ivanov, strážnik s krivými hnedými zubami. Používali smel len kúsky dreva, ktoré vyplavilo more. „Kým niečo začneme stavať, potrebujeme zásoby,“ usúdila pani Rimasová. „Ponáhľajte sa, pozbierajte a prineste všetko, čo nájdete, skôr ako to nájdu ostatní. Prineste to sem.“ Hľadala som veľké kamene, konáre a úlomky tehál. Naozaj dokážeme postaviť útočisko z kúskov dreva a kameňov? Mama a pani Rimasová priniesli drevo z pobrežia mora. Vliekli ho celou cestou a potom sa vybrali po ďalšie. Videla som ženu, ako rukami hrabe mach a vkladá ho ako maltu pomedzi skaly. Janina a ja sme trhali mach na kúsky a robili z nich kôpky pri našich zásobách materiálu. V žalúdku mi škvŕkalo od hladu. Nemohla som sa dočkať, keď sa vráti Jonas s rybami. Konečne sa objavil, bol premočený a triasol sa. Ruky mal však prázdne.