Záblesk
1 / 6
Pozrel sa naším smerom práve v tej chvíli a zbadal ustupujúci stĺp bieleho svetla a za ním uprostred cesty tri prízraky. Aj napriek našej ľudskej podobe chlapca niečo vyľakalo – možno naša svietivá pokožka, turistické oblečenie dokmásané náročným zostupom, alebo náš udivený pohľad, ktorým sme si obzerali svoje končatiny. Nech už to bolo akokoľvek, chlapec stratil rovnováhu, strhol bicykel nabok a vletel do jarku pri ceste. Na nohy sa zviechal len veľmi pomaly a niekoľko sekúnd nás uprene pozoroval vystrašeným, ale aj zvedavým pohľadom. Okamžite sme k nemu vystreli ruky v nádeji, že ho tým upokojíme, lenže sme zabudli na úsmev a kým sme si to uvedomili, bolo už príliš neskoro. Vykrúcali sme horlivo ústa, aby sme to napravili, ale chlapec sa zvrtol na päte a dal sa na útek. Ľudské telo je predsa len zložitý mechanizmus a jeho jednotlivé časti sme zatiaľ nedokázali súčasne ovládať. Svalstvo v tvári i v celom tele som mala stuhnuté, nohy sa mi podlamovali ako malému dieťaťu pri pokusoch o prvé krôčiky a pohľad mi stále tápal v tlmenom pozemskom svetle plnom tieňov. Vo svete, z ktorého sme prišli, sme poznali len nekonečný jas.