Knihy
E-knihy

Sedem dní do pohrebu

Vydavateľstvo
Marenčin PT, 2009

Ján Rozner, významný publicista, novinár, prekladateľ. Po emigrácii v 70. rokoch začal písať memoárovú knihu "Sedem dní do pohrebu". Niektoré jej časti vyšli začiatkom 90. rokov v Slovenských pohľadoch...

Čítaj viac

9,41 €

Bežná cena Bežne 9,90 €

Ušetríte 5%

Vypredané

Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.

Odporúčané tituly a kolekcie

Viac o knihe

Ján Rozner, významný publicista, novinár, prekladateľ. Po emigrácii v 70. rokoch začal písať memoárovú knihu Sedem dní do pohrebu. Niektoré jej časti vyšli začiatkom 90. rokov v Slovenských pohľadoch. Ide o reflexiu na začiatok 70. rokov, po smrti prekladateľky Zory Jesenskej, jeho prvej manželky. V texte sa vracia do jej rodného domu v Martine. V rámci príprav na pohreb spomína na jednotlivé momenty spoločného života, na známe postavy vtedajšieho kultúrneho života a na dobu, ktorú spolu prežili.
Čítaj viac
Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti?
Dajte nám o tom vedieť.

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Počet strán
288
Hmotnosť
510 g
Rok vydania
2009
Väzba
pevná väzba
Jazyk
slovenský
Vydavateľstvo
Marenčin PT
Rozmer
135×200 mm
ISBN
9788081140099
Naše katalógové číslo
69493

Recenzie

Ako sa vám páčila kniha?

4,9 / 5

76 hodnotení

69
4
3
0
0

Frantisek
2.8.2016
Bravo
Po dlhsiom case som sa viacmenej nahodou dostal k Slovenskej literature, konkretne k tomuto titulu. Kniha si ma hned ziskala a pocitujem k autorovi hlboky respekt. Prekvapila ma kvalita textu, ktory sa mne osobne cital velmi dobre, co sa zial prelozit neda. Ano, zistil som, ze Slovensko ma velky potencial kvalitnych a relativne malo znamych autorov, prepacte tie klise. Co povedat o knihe ako takej? Snad len to, ze ju treba zazit.
Čítaj viac
Mária
20.1.2015
Krásny zážitok
Po prečítaní knihy Noc po fronte, som dlho zháňala jeho ďalšiu knihu Sedem dní do pohrebu. Pán Rozner vedel vynikajúco opísať svoje myšlienky, pocity tak, že ich čitateľ prežíva s ním. Pre neho typickým spôsobom nás vtiahne do časov v ktorých žil, pracoval, zachytil v nich kus histórie spoločnosti možno lepšie ako by ich opísal historik. Ešte vo mne bude dlho doznievať to čo som práve dočítala, ten krásny pocit, to ako som mu priala aby sa pohreb vydaril bez zbytočných komplikácií, ktoré nakoniec boli, a ktoré sa dúfam už v tejto spoločnosti nikdy nebudú opakovať. Sme malý národ, musíme byť hrdý na každú osobnosť, ktorá je pre nás prínosom. Na Zorku nezabudneme nikdy.
Čítaj viac
Ing. A. Brodňanová
8.1.2014
Sedem dní do pohrebu
Som rada, že táto kniha sa stala aj predlohou na scenár pre divadelnú hru tohoto istého názvu. A teší ma aj skutočnosť, že konečne RTVS uviedla Sedem dní do pohrebu" na obrazovke, herci Martinského komorného divadla boli excelentní a neostali nič dlžní povesti kvality divadelníctva na Slovensku. Viem, že mám písať o knihe, ale samovzdelávanie sa dá robiť návštevou divadla, ktoré robí ten správny výber! Žiadne oplzlosti, vráťme sa k realite slušnosti a spravodlivosti, ale hlavne neprestaňme sa vzdelávať a neustále na sebe pracovať. Každý má slobodu výberú, na čo vynaloží peniaze! Naši predkovia vraveli: Čo vieš, to Ti nikto nevezme!
Čítaj viac
Iveta Schneiderova
Iveta Schneiderova
26.7.2013
Názor čitateľa
Ján Rozner mi priblížil pomery v dobe, o ktorej som vedela len to, že som žila šťastné detstvo. Je dobré poznať súvislosti cez život zaujímavých ľudí.
Čítaj viac
Plepo
14.12.2010
Názor čitateľa
Veľmi silná, no smutná kniha, ktorá v plnej nahote zobrazuje odpornú dobu začiatku tzv. normalizácie. Ide o autobiografický text, ktorý je cenný aj v tom, že aktérov toho mrzkého času menuje pravými menami (Husák + stádo kolaborujúcich známych “umelcov”). Rozner bol o 13 mladší manžel známej prekladateľky Zory Jesenskej (o.i. preložila väčšinu Dostojevského a Shakespearea, každý, kto má rád literatúru, sa s ňou musel stretnúť – viac než 20 tisíc strán umeleckého prekladu!). Patrila do slávnej martinskej rodiny Jesenských. Po angažovaní sa proti okupácii Rusmi po 1968 upadla do nemilosti režimu spolu s manželom, hoci (na rozdiel od Roznera) bola predtým členka KSS. Zomrela na rakovinu 21.12.1972. Pochovaná bola 28.12.72. Týchto smutných 7 vianočných dní Rozner vybavuje pohreb a prevoz na Národný cintorín do MT, spomína na ženu, na dielo, na celú tú dobu, na nemorálnosť či nenormálnosť “normalizátorov”, na prízemný ľudský strach…, či dumá o budúcom živote bez svojej najbližšej opory… Dobré. Roznerovi nakoniec povolili v 1976 odísť do Mníchova, kde aj v r. 2006 takmer zabudnutý zomrel. Takto knihu charakterizoval Kornel Földvári: “Sedem dní do pohrebu je nielen pozoruhodný autobiografický román, ale zároveň otrasné svedectvo o perverznej dobe, kde bola nepriateľom i mŕtva. Kde sa pokúšali cenzurovať dokonca smútočný prejav neohrozeného profesora Felixa, ktorý po ňom prestal byť vysokoškolským pedagógom a kde už účasť na Jesenskej pohrebe mohla stáť existenciu. Mali by si ho povinne prečítať všetci, čo dodnes smútia za mliekom po dve koruny či za tučnými preferenčnými honorármi pre angažovanú socialistickú tvorbu.”
Čítaj viac
Silvia Sameková
22.5.2010
Výborná kniha
Najväčšiu silu majú výpovede, pocity, skúsenosti tých, ktorí sa nederú vpred a nepresviedčajú všetkých o svojej pravde. 7 dní do pohrebu je kniha, ktorú ja označujem ako "tichú", ale o to viac pravdivejšiu a nástojčivejšiu. Nedejú sa v nej žiadne prevratné udalosti, len plynie život... A preto si ju veľmi cením. Spolu s Ursinyho Mojou milou pani a Zo Langerovej Vtedy v Bratislave patrí podľa môjho názoru medzi najlepšie.
Čítaj viac
Peter Pavlac
Peter Pavlac
28.2.2010
Dôležitá literatúra
Zdá sa, že konečne nastáva čas, keď sa pohľady na TABU našej nedávnej minulosti konečne začínajú objavovať s nebývale intenzívnym nábojom (napr. Žo Langerová - Vtedy v Bratislave). Nie som fanúšikom subjektívnych výpovedí o dobe, najmä keď akosi prirodzene odrážajú osobné postoje píšúceho, a teda sú často zjednodušujúce, dokonca účelové... možno je Roznerova sila práve vo zvláštnej apatii a rezignácii, ktorá sprevádza celú knihu a jeho spomínanie... s dávkou smutného humoru, múdreho a výpovedného... o deformáciách, ktorými sme si určovali a určujeme našu súčasnú realitu...
Čítaj viac
MT
MT
21.2.2010
výborné čítanie
...po niekoľkých dlhých rokoch som sa opäť dostala k slovenskej literatúre a veru,lepší tip som ani dostať nemohla.
Čítaj viac
Martin Klepáč
Martin Klepáč
20.1.2010
Kniha má obrovskú výpovednú hodnotu
Táto kniha stojí za prečítanie. Nie je to kniha, ktorá sa číta ľahko, treba pri nej dosť rozmýšľať.
Bol by som veľmi rád keby sa niekto z ešte žijúcich postáv tejto knihy ozval a priblížil život Jána Roznera Zory Jesenskej podrobnejšie.
Čítaj viac

Literárny, divadelný a filmový kritik, publicista Ján Rozner (1922 – 2006). V rokoch normalizácie nesmel publikovať, v roku 1977 sa vysťahoval do Nemecka, kde aj zomrel. Slovenskej čitateľskej verejnosti sa predstavil ako úspešný beletrista románom Sedem dní do pohrebu, knihou, v ktorej spracoval dramatické okolnosti pohrebu jeho manželky, Zory Jesenskej.

Čítaj viac



Podľa čoho vyberáte tituly, ktoré vydáte?

Keď sme začínali, začiatkom 90. rokov, realizoval som si svoje „detské“ sny: predovšetkým som chcel byť vydavateľom. Knihy, ktoré som vtedy robil, boli „fajnové“, vyšperkované, bibliofílie, ...atď. Bola to zvláštna doba, kedy vzniklo množstvo malých, nezávislých vydavateľstiev a každé prinieslo niečo nové.

Vo veľkej miere výber titulov závisel od viac-menej náhodných stretnutí so zaujímavými ľuďmi, ktorí ponúkali zaujímavé témy: Hanzi Albrecht, Selma Steinerová, Egon Bondy, Agneša Kalinová, Fedor Malík, Jano Štrasser, Tomáš Janovic, Július Satinský, Milan Lasica a ďalší. A bolo tu tiež napojenie na francúzsku literatúru cez otca: Alain Robbe-Grillet, staršie preklady Afreda Jarryho, Paula Valéryho a ďalších. Postupne začali vznikať edície – najslávnejšia z nich je asi Bratislava-Pressburg, kde vyšlo takmer 90 titulov v náklade vyše 400 000 kusov, ale aj knihy o víne, edícia pamätí, objavil som zaujímavú severskú beletriu. Takmer denne prichádza nejaký rukopis: niektoré sú hotové texty, niektoré treba pracne prerábať, väčšina končí v koši. Mám rád knihy s pridanou hodnotou. Pri výbere titulu zaváži osobnosť autora.

Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?

Oficiálne bolo vydavateľstvo založené koncom 90. rokov, ale všade uvádzam, že to bolo na Mikuláša v roku 1993, kedy som vydal prvú knihu – Zlé myšlienky od Paula Valéryho. Mal som vtedy malú počítačovú firmu, ktorá sa volala Prístrojová technika, kde som si popri bežnej práci, viac-menej ako hobby začal vydávať knihy. Firma sa po desiatich rokoch rozpadla, partneri sa rozišli. Ja som si ponechal názov – značku a vydavateľsto. Dodnes mám s tým názvom problém, treba ho vysvetľovať a zdôvodňovať, aj keď nie je o nič bizarnejší ako napríklad Naše vojsko, či Družstevní práce – čo boli mimochodom kedysi vynikajúce vydavateľstvá. Naposledy sa vydavateľstvo transformovalo v roku 2007, kedy doňho vstúpil môj syn s nevestou a odvtedy sa voláme Marenčin PT, spol. s r. o. Sme rodinná firma, kde pracujú prakticky všetky generácie.

Na ktorú knihu ste najviac hrdý?

Mám štyri mačky. Nikdy by som si pred nimi nedovolil povedať, ktorú z nich mám najradšej. Tak je to aj s väčšinou  z našich kníh. S každou strávim kus života, niektoré mi robia radosť v čase prípravy, iné majú dobré ohlasy, ďalšie sa zas dobre predávajú. Niekedy z jednej knihy vznikne edícia a tá potom žije niekoľko rokov. Život bežnej knihy trvá približne rok-dva. Najväčšiu radosť mám z kníh, o ktorých som presvedčený, že sú vynikajúce a majú dobrý ohlas, ale čo ma najviac teší, že aj ľudia si ich kupujú. Také sú knihy Jula Satinského, Jána Roznera, Žo langerovej a ďalších.

Čítaj viac