Knihy
E-knihy

Plamene závislostí

Na sklade
Vydavateľstvo
Spolok svätého Vojtecha, 2007
Edícia
Factum

V knihe autor opisuje príbehy konkrétnych ľudí, ktorí klesli až ku katastrofe - ale v skutočnosti dosiahli hľadaný bod obratu. Všetci z nich pochopili, čo je v živote ktoréhokoľvek z nás podstatné. Svoj pohár horkosti si však museli vypiť...

Čítaj viac

6,28 €

Bežná cena Bežne 6,61 €

Ušetríte 5%

Na sklade, objednávajte však rýchlo

Odporúčané tituly a kolekcie

6,28 €

Viac o knihe

V knihe autor opisuje príbehy konkrétnych ľudí, ktorí klesli až ku katastrofe - ale v skutočnosti dosiahli hľadaný bod obratu. Všetci z nich pochopili, čo je v živote ktoréhokoľvek z nás podstatné. Svoj pohár horkosti si však museli vypiť do poslednej kvapky...
Čítaj viac
Kúpte spolu
Plamene závislostí - Dušan Porubän
12 kroků - Kathleen S.
15,12 €
Ušetríte 0,80 €

Recenzie, kritiky

"Literárne ocenenie poviedky Padlý cherubín v medzinárodnej kategórii próza o cenu Laca Novomestského v súťaži Novomestského Senica.
Autor knihy Dušan Porubän ma pred nedávnom požiadal, či by som mu nepomohla s písaním a editoringom jeho druhej knihy románu Plamene závislostí. Súhlasila som a vďaka tomu som sa ocitla zo dňa na deň vo svete, ktorý málokto z nás pozná a voči ktorému má veľa z nás obrovské predsudky. Ide o spoveď odliečeného alkoholika, gamblera a narkomana. Pred pár týždňami som bola spolu s Dušanom na prevzatí prvej ceny Laca Novomestského za našu autorskú prácu a to bolo rovno ocenenie, ktoré si v minulosti prevzal aj spisovateľ Milan Rúfus. Po značnej kritike z úst odbornej poroty na diela ostatných autorov zrazu zaznelo: "Je tu však obrovské prekvapenie. Neznámy autor pán Dušan Porubän so svojou poviedkou Padlý cherubín, ktorá je súčasťou pripravovanej trilógie Plamene závislostí predviedol dokonalú hru slov, pocitov a autorskej zrelosti. Skladáme klobúk...." V tú chvíľu začali čítať úryvky z poviedky, ktorá mi prešla rukami, ale nestihla som počúvať, pretože ma zamestnal pohľad na neskrývané emócie jej autora Dušana - abstinujúceho gamblera a alkoholika, jednoduchého stavebného robotníka, ktorý prešiel peklom a dnes je odhodlaný previesť ním svojou prácou mnohých ďalších.
Svetoznámy lekár Paracelsus, ktorý žil na prelome 15. a 16. storočia vo Švajčiarsku, a zameriaval sa najmä na prírodnú liečbu, tvrdil: "...Najlepším liekom pre človeka je človek a najvyšším stupňom lieku je láska..."
Dosť často som sa nad jeho slovami pri svojej novinárskej práci, ale aj v živote zamýšľala a predstavovala som si všetky možné variácie z reálneho života, ktoré by mohli jeho slová potvrdiť, alebo snáď aj vyvrátiť. Nevyvrátila ich skutočne žiadna. Okrem jednej. Bola to správa z histórie, ktorá hovorila o pokusoch s "láskou" na novorodencoch a malých deťoch. Nepamätám si už presne kedy a kde to bolo, ale pointa mi natrvalo zostala zafixovaná v pamäti – detičky rozdelili do dvoch skupín. Jednu z nich zahŕňali láskou a druhej skupinke nedopriali doslova ani za náprstok lásky. Žiadny dotyk, neha, absolútne nič. Kým batoľatá v prvej skupine džavotali, rástli, priberali, silneli a prekypovali zdravím, deti z druhej skupiny sa neprejavovali, odmietali potravu, chradli a chorľaveli. Pokus sa skončil pre niektoré z nich veľmi drasticky – smrťou... Nás citlivejších to skutočne bolí, ale vedci tým zistili, čo zistiť chceli. Bez tej ozajstnej lásky aj veľmi mladý človek umiera.
Prečo však spomínam lásku v súvislosti s knihou o chorobných závislostiach ľudí?
Túto asociáciu som si dovolila použiť preto, lebo práve v súčasnosti sa deje v lekárskej praxi čosi doposiaľ veľmi nezvyčajné – mnohí lekári začínajú pripúšťať fakt, že chorobu možno považovať za cestu alebo šancu človeka dostať sa ďalej vo vývoji, ktorú mu umožnila sama príroda a vyššia moc. Všetci zúčastnení si dnes postupne uvedomujú, že iba vďaka prírode a jej šachovnici, je telo javiskom, na ktorom sa v konečnej realite odohráva akési duševné predstavenie. Spisovateľ Peter Altenbreg to veľmi výstižne vyjadril slovami: "Choroba je výkrik ublíženej duše".
Nie som síce lekár, ale pri čítaní a upravovaní tejto knihy som si viac ako inokedy uvedomila isté súvislosti, ktoré sa týkajú práve reči tela a stavu duše. Pochopila som, že aj v prípade takej choroby akou je akákoľvek závislosť, či už ide o závislosť látkovú alebo nelátkovú, je nutné zistiť, čo pacientovej duši kedysi - možno už v detstve ublížilo a čo mu naďalej ubližuje. Je nutné urobiť tak vo chvíli, keď si on sám alebo iný človek všimne čokoľvek podozrivé. Pretože telo pacienta vždy takto reaguje a poskytuje jemu samotnému, ale aj jeho okoliu tak silné upozornenia, na ktoré sa už jednoducho nedá nezareagovať.
Pre tých vnímavejších jedincov sa takto vlastné telo alebo telo im blízkej osoby stáva naozaj parketom, kde je možné rozoznať úlohy, ktoré sú nám určené v rámci duševného rastu a učenia sa. Často však ide o nedostatok lásky. Akejkoľvek lásky... Teraz by bolo zrejme namieste dať si ruku na srdce a spýtať sa, koľkí sme takí, ktorým okamžite padne do oka problém iného človeka? A koľkí sme takí, že aj napriek tomu postrehu ho jednoducho prehliadneme? Načo sa zaoberať tým, čo patrí inému? Veď máme svojich starostí dosť.
...Áno, je to pravda, že spoločnosť a život, ktorý žijeme, nám pripravil nadmieru vlastných starostí a trápenia, ale prečo mnohí z tých, ktorí by pomôcť aj napriek tomu dokázali, hľadajú ľahšiu cestu a radšej privrú oči tam, kde by ich mali mať doširoka otvorené? Žiaľ, toto je zrejme aj prípad tých, ktorí sú k trápeniu toho ktorého jedinca úplne najbližšie.
Nevidia, nepočujú, nechápu a ak niečo urobia, je to často iba agresia.
Agresia a násilie voči človeku, ktorý by im mal byť najbližšie. Voči osobe, ktorá potrebuje pomoc a pochopenie. Voči dieťaťu alebo milovanému človeku, ktorý si už nevie sám dať rady...Tu sa vlastne často odráža náš vzťah k okolitému svetu a dokonca aj naše vnímanie spoločenskej roviny. Málokto si v konečnom dôsledku uvedomí, že jeho prístup k životu sa najčastejšie prejavuje v oblasti rodiny, spoločenstva a popritom bolestne postihne aj sociálnu oblasť, bývanie a prácu. Niekde tu je ten najvyšší bod alebo nekonečná priepasť, na ktorú zrejme čiastočnou okľukou poukazuje aj autor knihy – sám abstinujúci patologický hráč závislý na alkohole. Na jednej strane nevšímavosť, na druhej obrovské chcenie... Pravé hodnoty sú však často pomýlené v obidvoch prípadoch.
Ale kde je tu tá všetkým možnými spôsobmi spomínaná láska? Skutočná láska... Akosi sa vytratila a každý skĺzne pri hľadaní rozuzlenia problému vlastne iba do hľadania vinníka. My hľadáme vinníka a popritom zabúdame na vyššiu moc a prírodu, ktorí to na Zemi zariadili rovnako ako v škole, kde sa musia rovnako ako v živote riešiť úlohy. Je to podobné, no v škole pri ich riešení, vinníka nikto nehľadá. Nikto neodsudzuje ani neobviňuje študenta, ktorého čaká ťažká skúška, akou je napríklad maturita. Prečo sa tak urobí v prípade životných skúšok, ktoré sa často premietajú práve do obrazov písaných v chorobách tela, nikto nevie. Ale robia to všetci... Bez rozdielu. Spoločnosť, najbližší, ale najmä tí, ktorých sa problém bezprostredne dotýka. A toto platí nielen pre choroby. Podobne reagujeme aj pri životných problémoch alebo krízach. Opäť nekompromisne hľadáme vinníka, opäť obviňujeme... lebo niet v nás lásky. Pravej lásky. Zvláštne, nikto nehľadá vinníka, keď sa život po prvej polovici akosi sám od seba začne uberať k fyzickej zmene, ktorú však už mnohí z nás považujú za katastrofu. Ale vie niekto, čo to slovíčko v gréčtine v skutočnosti znamená?
He katastrophe je bod obratu.
Teda zmena! To iba my sme si ho kedysi dávno začali spájať s negatívom. Aj keď predsa len aj u nás začalo platiť to osvedčené – najprv treba klesnúť až na samé dno, aby sa nám podarilo odraziť sa od neho... Práve v tejto knihe a v príbehoch konkrétnych ľudí, ktorých osudy jej autor spomína, to platí viac ako inokedy. Klesli až ku katastrofe – ale v skutočnosti dosiahli ten hľadaný bod obratu. Dnes všetci z nich pochopili, čo je v živote ktoréhokoľvek z nás podstatné. Svoj pohár horkosti si však museli vypiť do poslednej kvapky. Zažili na vlastnej koži, čo je to byť priateľmi odsudzovaný, rodinou nenávidený či najbližšími nepochopený. Okúsili, ako chutí pocit, kedy je človek presvedčený, že je lepšie nebyť. Skoncovať so všetkým. Oni v neľahkej skúške, našťastie, obstáli, ale určite aj do ich života prídu ďalšie úlohy, ktoré treba riešiť a opäť v nich obstáť. Možno také, kedy budú musieť s láskou oni urobiť to, čo im kedysi odopierali iní. Presne tak ako každý z nás.
Dušan Porubän je dnes vďaka svojej "he katastrophe", alebo bodu zlomu medzi spisovateľskými velikánmi ako Milan Rúfus. Jeho dielo zatiaľ čaká na vydanie, pretože aj spomínané ocenenie si zo Senice odnášajú autori za ešte nevydané diela. On, a o tom som presvedčená aj ja, však nezostane iba pri myšlienke - ,,napísal som". Sám si je z vlastnej skúsenosti vedomý toho, že jeho kniha je jedinou slovenskou knihou svojho druhu, ktorá na Slovensku vyjde a ktorá môže byť súčasťou obrovského kroku vpred v boji s látkovými a nelátkovými závislosťami. Ňou odštartuje svoj sen, ktorý sníval a doposiaľ sníva pre iných jemu podobných. Pre celé neuveriteľne trpiace rodiny." Erika Lamperová

Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti?
Dajte nám o tom vedieť.

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Počet strán
152
Hmotnosť
180 g
Rok vydania
2007
Väzba
brožovaná väzba
Jazyk
slovenský
Vydavateľstvo
Spolok svätého Vojtecha
Rozmer
130×200 mm
ISBN
8071626855
Naše katalógové číslo
42336

Recenzie

Ako sa vám páčila kniha?

4,4 / 5

7 hodnotení

4
2
1
0
0

sasa
14.1.2009
chapem to...
ked clovek cita knihu abstinujuceho cloveka... musi chapat aj to, ako mysli, suhlasim, ze sem tam je dej nudny ale aj to ma dovod - su tam vkladane casti tvorby ludi, ktori pisu pocas terapii na lieceni... Skuste pod liekmi pisat inak... Preto reagujem na predchadzajuce dva prispevky, ti ludia takto hladaju sami seba a prichadzaju na to, ze mozu byt iní prave formou poezie, malovania, prozy... a este cosi, nacrite do hlbky umenia a precitajte si zivotopisy slavnych - neohvorim vsetkych. Mnohi svoje zivotne diela tvorili pod vplyvom - ci je to hudba, ci su obrazy, ci mnohe romany... iba tolko.
Čítaj viac
Simon
18.9.2008
Citatel
Knihu som precital na jeden dych. Rozoberana tematika ma celkom oslovila. Osobne som cakal trochu konkretnejsie a naturalistickejsie vykreslenie jednotlivych pribehov, a ubral by som z poezie a metaforickeho rozpravania autora, ktore, s prepacenim, vyznievaju v celkovom charaktere knihy trochu amatersky.
Myslim si, ze kniha je celkom poucna, a zasvati bezneho citatela do "tajov a pribehov zla", a citatelov ktori maju problemy spominane v knihe, moze odradit. Urcite bolo vybornym napadom spracovat tuto temu, no priznam sa, cakal som viac. Urcite by som odporucal precitat si takisto knihu od Jindricha Streita - Cesta ke svobode.
Čítaj viac
ingenuous
4.1.2008
Názor čitateľa
Vcelku dobré čítanie ;) Poučné. Zdá sa mi to ako úprimná spoveď človeka, ktorý si toho dosť prežil. Celkom dobre písané, aj keď miestami ma dej nudil. ale to naozaj len malo.
Je možné, že niektorí pochopia knihu (aspon miestami) ako pro-gemblersku, hlavne ked sa tam opisujú veľké výhry.
Čítaj viac

Kúpte spolu
Plamene závislostí - Dušan Porubän
12 kroků - Kathleen S.
15,12 €
Ušetríte 0,80 €