Krátke rozhovory sú zbierkou odetou do obmedzujúceho rámca, do zhustených aktov reči rozpínajúcich sa od historického po súčasné, v zostave fragmentarizovaných myšlienok.

„V jedno skoré ráno chýbali slová. Predtým slová neexistovali. Existovali fakty, existovali tváre. V dobrom príbehu, vraví nám Aristoteles, je všetko, čo sa stane, vyvolané niečím iným”, píše Carson v úvode - prvom krátkom rozhovore zbierky, ktorá je „unikátnou formou škvarenej poetickej reči, ktorá povstáva z úplnej tvaroslovnej sily Carsonovej mladého stelesnenia zimy mysle v banskom meste severného Ontaria.

Počas posledných dekád nám Carson ukázala, ako natiahnuť veľmi starú poéziu na kôru úplne novej. Korpus jej tvorby je povestný svojou originálnou, jadrnou, nedisciplinovanou teatralizáciou predpokladu, túžby, nahliadnutia, hrôzy, potupy a odolnosti.