Knihy
E-knihy

Legenda o Braslavovi 1

kolekcia dvoch titulov (Tiene nad Veligradom + Za hlasom krahulca)

Na sklade
5 hodín čítania
Vydavateľstvo
Slovart
Edícia
Kolekcie

Kolekcia prvých dvoch dielov série Legenda o Braslavovi...

Čítaj viac

16,39 €

Bežná cena Bežne 19,90 €

Ušetríte 18%

Na sklade, posielame ihneď

Odporúčané tituly a kolekcie

Viac o knihe

Kolekcia prvých dvoch dielov série Legenda o Braslavovi:

Tiene nad Veligradom: Prvá časť trilógie Legenda o Braslavovi je oslavou priateľstva, lásky a vernosti. Po boku smrteľníkov žijú v príbehu i nadprirodzené postavy, v ktoré verili naši predkovia.Ocitneme sa na území Veľkej Moravy v druhej polovici 9. storočia, v okolí Veligradu, hradiska obkoleseného rozvetvenou riekou Moravou. V blízkom lese Dobrogu sa na mohutnom skalnatom brale usídlilo...

Za hlasom krahulca: Knieža Rastislav vyhlásil brannú pohotovosť a je pripravený postaviť sa Frankom tvárou v tvár. Dúfa však, že mu v boji pomôže bájny bojovník Braslav, ktorý kedysi získal od gryfa pazúr nesmrteľnosti a môže Veligradu pomôcť. Rodan, Bojan a Žiarovít sa vyberú za...

Trilógia Legenda o Braslavovi isto zaujme deti, ktoré milujú dejiny a záhady či dobrodružné príbehy plné napätia. V tejto časti Tiene nad Veligradom sa prenesú do obdobia Veľkej Moravy.

Čítaj viac
Kúpte spolu
Legenda o Braslavovi 1 - Ivana Jungová
Magnus Chase a bohovia Asgardu: Thorovo kladivo - Rick Riordan
30,63 €
Ušetríte 4,26 €
Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti?
Dajte nám o tom vedieť.

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Počet strán
352 + 232
Hmotnosť
1140 g
Vekové odporúčanie
10+
Väzba
pevná väzba
Jazyk
slovenský
Naše katalógové číslo
296024
Rozmer
145×230 mm
Vydavateľstvo
Slovart

Recenzie

Ako sa vám páčila kniha?

3,8 / 5

8 hodnotení

3
0
2
2
0

Miroslav Svercel
Miroslav Svercel
2.9.2018
veľká škoda potenciálu, ktorý ostal nevyužitý...
Škoda nevyužitého potenciálu.
Úroveň oproti prvej časti sa nezlepšíla, naopak mierne sa zhoršila.
Kniha obsahuje príliš veľa vaty, dala by sa zoškrtať tak, že by zostala kvalitnejšia trošku dlhšia poviedka.
Ani argument, že veď sa jedna o young adult fantasy, neobstojí. Podobne nemožno hovoriť ani o nejakej ságe. Je to len pokus o slovanskú fantasy, ktorý však skĺzol k rozprávke pre ani nie školopovinné deti...
Viac k tomu čoskoro na multiverze...
Čítaj viac
Miroslav Svercel
Miroslav Svercel
2.9.2018
trošku detailnejší subjektívny pohľad na druhú časť tejto slovanskej YA fantasy

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Veľmi sa mi páčia ilustrácia obálky a aj obrázky pri názvoch kapitol, kde ostala zachovaná hra s tieňmi. A ešte zopár scén s mierne filozofickými poučeniami. Strana 194 je asi najlepšia z celej knihy, no záver celej scény, kedy opäť nastupuje slina to celé podkopal. A aj nápad s menami Zemislavových dcér: Nadja, Viera a Ľuba je príjemný - hoci len nápad, samotné prevedenie už nie. A žiaľ, to je s celej knihy asi tak 10-15%, zvyšok mi pripadá len ako vata.
Pripomienkujem len niektoré body (i keď pochybujem, že autorka si to prečíta, či si nebodaj niečo z toho vezme k srdiečku – nestalo sa tak po prvej knihe, tak myslím, že sa nestane ani po druhej):
Mapa v knihe je pomerne mätúca. Mala by viac zodpovedať realite - aj realite príbehu, to jest chýba na nej kopec dôležitých miest, ktoré hrdinovia navštívia (Brezany, Krivín, Skala, Môťová, Búrková Hora apod.) . Keďže sa jedná o putovnú fantasy, tak by čitateľ rád putoval s nimi, no je o to ukrátený. Podobne je to aj s časovým rozvrhom putovania.

Choroba krvavého kašľa už skántrila tretinu obyvateľstva. V prvej časti knihy pokapalo dosť obyvateľov v krutej zime a na nedostatok soli. Teraz si povolal mužov knieža na cvičenie. Ostatní majú spevňovať hradby a starať sa o úrodu. A predsa traja zdraví rúči chlapci si odídu a mladá Fialka si odíde za nimi, akoby sa nechumelilo Teraz, keď knieža potrebuje každú zdravú ruku aj nohu, aby udržal chod hradiska. Človek sa vlastne pýta, v akom postavení boli ku svojmu kniežaťu? Otroci neboli. Boli teda poddaní? Ak áno, v žiadnom prípade by sa takto slobodne pohybovať nemohli. Alebo boli slobodníci? Toto je dôležité si uvedomiť, keď autor skladá nastavenie pozadia svojho príbehu. Neviem, či si to autorka dostatočne uvedomila, alebo ju to nezaujímalo.

Spomína sa aj, že osada potrebuje mäso na zimu, lebo sú skoro všetci chorí. Nebolo mäso výsadou pánov v stredoveku. Obyčajný človek mal vtedy veľké šťastie, ak sa k mäsu dostal raz, dva razy do roka. Choroba krvavého kašľa nás sprevádza značnou časťou knihy. Takisto nebolo by na škodu trošku využiť poznatky z epidemiológie (veď autorka je lekárka), ako sa vtedy komunita vtedy k takejto pandémii stavala, aké zavádzala opatrenia? Ak si dobre spomínam, v knihe sa spomína len jedno uzdravenie z choroby (kňažná Jaroslava, str. 182). Ako sa vyliečila? Ak vedeli ako? Prečo podobnú procedúru nevyužili na iných a nechali nezmyselne toho prašivého opilca Duglana „čarovať“? Navyše Duglan je pozvaný na večeru ku kniežaťu, ktorého sa veľmi bojí, a je si vedomý, že jeho bytie či nebytie je viazané na knieža a on sa predtým ožerie a na večeru nedôjde? Vážne?

Napadnutie mnohonožkou a boj s ňou, i privalenie víly mnohonožkou stojí za všetky drobné. Najmä, keď autorka popisuje mnohonôžku ako chrobáka?! To sa detskí čitatelia zas čosi naučia.
Po tomto víťaznom boji nasleduje poriadne ostrý strih, kedy som nevedel s kým sa to vlastne Rodan rozpráva a kde je.

Oproti prvej časti chýba aj humor, dostaví sa až v poslednej tretine knihy a aj to len plynie akosi „sitkomovsky“ z rozprávania postáv ako Arnuf. Jeho stretnutie so Slinôčkou – Slivôčkou je asi vrchol humoru v knihe. Žiaľ.

Napr. na strane 33 vystupuje v jednom odstavci až 12 -13 postáv, čo je poriadne zmätočné, niektoré z prvej časti trilógie, takže kto to nečítal, alebo čítal dávno má smolu.
Fialka je zobrazená ako šikovná a rozumná dievčina, škoda že pri návšteve Ljublany úplne osprostela a jej pascu neprekukla. Spoznala to aj Ljublana, keď ju nazvala hlúpou husou.
Fialka vyrazí za chlapcami podstatne neskôr a do Dívína dorazí ešte pred nimi, ako sa tam dostala, ako vedela, že pôjdu práve tadiaľ, keď ani oni sami nevedia, kadiaľ majú ísť – žiaľ nedozvieme sa to.
Scéna pokusu o záchranu Fialka je ... ako to nazvať: nepodarená, neprirodzená a nedá sa dobre predstaviť. Jednoducho neuveriteľná.
Biela Baba zasahuje do deja pomerne neskoro, ale nevieme prečo nepomôže deťom, ktoré má tak rada od začiatku? Úplne ma dorazilo, keď zmizla a zostala po nej Slina... Slina, ktorá mení farby, rozpráva, koná, bojí sa, je jej zima a pod. Od strany 77 vás sprevádza Slina – Slinôčka až po stranu 176 a trošku ďalej, keď je odovzdaná Radane ako radkyňa od Bielej Baby. Keď Biela Baba začala váľať sedemmíľové kroky, tak autorka u mňa celý tento fantasy príbeh degradovala na rozprávočku pre malé dietky.
Víla Zoraviela je tiež iný level. Dokáže mať na svojom astrálnom tele aj modriny, omrzliny a podobne fajnovosti.
Chlapci sa zázračne naučia remeslá, na ktorých zvládnutie techniky trvá mesiace roky, za pár dní – hrnčiarstvo Rodana na strane 90. Jazda na koni, Bojan a Rodan nejazdci (str. 108), ale hneď v druhej vete ako dostanú kone vyrazia tryskom?! Kamenárstvo a výroba žarnovov (str. 119). Bojan si v tuhom mraze vyrobí čižmy z brezy? Naozaj?
Scéna so záchranou Ctislava z močiara, keď kôň ho nedokáže vytiahnuť z močiara, ale dokáže to kŕdeľ vtákov. Ako naozaj?!
Popis scény, keď ich premenený Kevin odvádza do osídlia spajdermanovských piadimužíkov a mládenci jednoducho kašlú na seba a súdržnosť, sú len traja ale nevšimnú si, že jeden z nich zaostal a chýba. Ehm naivita level 100. Autorka asi nebola v detskom veku v tmavom lese. To sa deti držia pri seba ako húsatká pri husi.
Ako Rodan vedel, kde sú hradiská Krivín a Skala, keď sťažka poznal len okolie moravského Veligradu?
Je treskúca zima a Bojan sa ide preplaviť cez Hron? Nezamrzol (Hron)? Bojan vidí, že prievozník je slepý a viackrát sa ho debilne pýta, či nevidel jeho druhov? To čo?
V jeden deň sa preplavia cez Hron na druhú stranu a potom nasledujúci deň preletia ponad Hron?!

K štylistike mám tiež zopár pripomienok, síce autorka je pisateľsky zručná:
Bojan kráčal mlčky lužným lesom. V nohách cítil ťažobu i pružnosť zároveň (dá sa to?!)
Chlapcom plán vyšiel (hoc žiaden nemali?!)
Obilninová jama praská vo švíkoch..
Havranie vlasy – klišé.
Kráčala teda každý deň rýchlo, ako keď sokol lieta nad krajinou.
Z hniezd vyplašene vyleteli vtáky. (Vládne Morena a Meluzína, teda zima a z lipy, ktorá prehovorí a mierne sa nakloní ...)
„Som rada, že sa konečne môžeme stretnúť,“ povedala hlbokým zamatovým hlasom.
Rodanovi v mysli vyvstalo hradisko, ktoré naskytovalo každodenný pohľad na rieku Hron.
Strana 210: Spod košele vytiahol kahanec... ( a o asi 12 riadkov nižšie) Zoraviela vybrala Rodanovi spod košele kahanec... (kvalitnému editorovi by toto asi ujsť nemalo).
V opustenej chalúpke sa na jednej strane varí polievka nad ohniskom, na druhej strane chlapci majú hlad a nemajú čo jesť a zakladajú ráno v tej istej piecke oheň a topia sneh (v tej istej chalúpke) - kam sa podela tá polievka?

Mystika: vystupujú slovanské božstvá a bôžikovia, ďalšie mýtické bytosti: rusalky, piadimužíkovia, víly. Len neviem, kto je ten parom?! Už som to spomínal v recke k prvej časti.
Nedozvieme sa ani Kto je tu to zlo? Kto stojí za červeno okými piadimužíkmi, ktorí vrhajú pavučinu ako spajdermani, kto pomiatol Kevina? Škoda.
Hneď na začiatku druhej časti, čitateľ, ktorý neprečítal prvú, je stratený. Zhodilo by sa aspoň malé repete toho zásadného, čo sa udialo predtým ako prešli lesnou bránou...

Dielo sála naivitou a prostoduchosťou (ja viem, detský čitateľ) ale aj tak, aj fantasy kniha pre deti a násťročných má mať logiku. Reč postáv pôsobí mnohokrát zbytočne, redundantne, umelo. Neviem, či by takto rozprávali tínedžeri tej doby. V stredoveku sa už prakticky so sedemročnými narábalo ako s dospelými. Takisto celé nastavenie románu, dejové zápletky mi prídu umelé, scény samoúčelné, nastavené len tak, aby sa hodili autorke do jej vymysleného príbehu a sú úplne vyňaté z možnej reality. Mnoho dejových rámcov len tak načne, ale napokon nechá tak. Vôbec sa akosi nedrží hesla tej „spomenutej Čechovovej pušky zavesenej na stene...“

Dialógy príliš neprirodzené umelé, podobne je chaotické aj konanie postav, síce sú to tínedžeri, ale neverím, žeby konali tak, ako konali. Niektoré scény sú ťažko predstaviteľné, o akčných, či nebodaj bojových ani nehovoriac. Veľakrát je ponúknuté riešenie deus ex machina, tak sa potom zdá, že celé to plahočenie za Braslovom mládenci podstúpili úplne zbytočne.
Chlapci sa vyberú do sveta len tak, bez príprav, bez zásob jedla, zbraní a podobne . Prečo, lebo musia, lebo brána, ku ktorej tiež šli len tak naverímvboha sa im už vraj nemusí otvoriť.
Žiaľ na konci chýba historická nóta a porovnanie fantasy s historickými prameňmi. Chýba to veru, nakoľko kniha začína básňou a potom pod ňou sa odvoláva na rok 859. Dokonca som nenašiel v knihe ani obsah kapitol.

Záverom môžem len skonštatovať, je škoda nevyužitého potenciálu.
Úroveň oproti prvej časti sa nezlepšila, naopak mierne sa zhoršila.
Kniha obsahuje príliš veľa vaty, dala by sa zoškrtať tak, že by zostala kvalitnejšia trošku dlhšia poviedka.
Ani argument, že veď sa jedná o young adult fantasy, neobstojí. Podobne nemožno hovoriť ani o nejakej ságe. Je to len pokus o slovanskú fantasy, ktorý však skĺzol k rozprávke pre ani nie školopovinné deti...
V poslednom odstavci knihy je táto veta, ktorú povie Bojan: „Ale veď to nie je možné, to nedáva žiaden význam.“ A týmto vlastne postava z románu zhodnotila celý román.
Čítaj viac
Michaela  Podbieľančíková
Michaela Podbieľančíková
29.4.2018
Suprové
Waau, nádherný príbeh, knihu som zhltla za pár dní. Veľmi sa mi páčilo že do popredia išiel Rodan. Koniec som vôbec nečakala a veľmi sa mi páčil. Nemôžem sa dočkať na ďalší diel :)
Čítaj viac
Michaela  Podbieľančíková
Michaela Podbieľančíková
14.4.2018
Suprové
Naozaj výborná kniha! Neviem sa dočkať na ďalší diel. Určite odporúčam. V škole sme to mali ako povinné čítanie a pristupovala som k tomu skepticky. Ale kniha bola naozaj veľmi dobrá! Veľmi som si obľúbila hl. postavy ?
Čítaj viac
Miroslav Svercel
Miroslav Svercel
8.10.2016
Názor čitateľa
Bol som pri predstavovaní knihy na Istrocone a debatil o nej v besede s autorkou. Keďže som sa najviac zapájal do diskusie, knižku mi darovali. Za čo veľmi pekne ďakujem. A takisto za autorkine venovanie.
Snažil som sa knihu čítať ako násťročný čitateľ, ktorý je cieľovou skupinou autorky. Musím sa priznať, že nie som si celkom istý, či sa mi to podarilo po celý čas.

Pozitíva: text je napísaný veľmi slušne, čo je len dokladom toho, že autorka má už čosi na rováši (publikačne). Veľmi sa mi páči, že autorka diskutovala historické reálie 9-10. storočia s odborníkmi, sama navštívila historické skanzeny a prečítala faktografickú literatúru. Je to na knihe vidieť. Ďalej kvitujem, že sa nachádza v knihe mapka, i keď som tam nenašiel zobrazenie Latnabrogu a lesnej brány, ale si to bolo úmyselne.
Takisto sa mi veľmi páčia anotácie pod čiarou na strane, kde sa slovo či pojem, ktoré nemusí byť čitateľovi známy, vysvetlí.
Hra s tieňmi obrázkov pri názve a čísle kapitol je tiež fajn. Niektorému čitateľovi môžu vadiť trošku dlhšie, miestami romantizujúce, opisy, i keď mne neprekážali.
Oceňujem, že autorka sa snažila do textu vložiť nejaké to morálne posolstvo, múdrosti, pekné životné prirovnania a ponaučenia.
A humor. Musím sa priznať, že sa mi stalo, že som sa asi dvakrát naozaj nahlas zarehlil. Super.

A teraz pokus o konštruktívnu kritiku zo strany subjektu čitateľa. Respektíve o možné vyvolanie diskusie:
Miestami mi dialógy medzi postavami pripadali silené a neprirodzené, len aby sa hodili autorke do kontextu.
Žiaľ, text sa len tak hmýri alogizmami, ktoré možno detskému čitateľovi neudrú do oka, ale dospelému asi určite. Uvediem niekoľko príkladov:
-Medvedobog - pastier, ktorý má možno všetko možné na starosti okrem skutočného pastierstva? Keď na pašu vyvedie ovce len na jar a potom to všetko nechá na starosť svojim pomocníkom. Keď na začiatku mieria k Latnabrogu, nechá on zháňať ovce niekomu inému, ovciam neznámemu. To je náročná úloha. Pastier na ktorého hlas a prítomnosť sú ovce zvyknuté pôjdu samé. Za cudzím ani bohovi.
-Poloha Latnabrogu - prečo o ňom vedel len Medvedobog? Čakal som, že to bude neskôr v knihe nejako vysvetlené, ale nebolo. Predsa knieža Blahoslav by malo poznať každú piaď svojho relatívne malého panstva ako svoju dlaň. Čo je to za panovníka, ktorý ani nevie, čo a kde sa v jeho panstve nachádza? Najmä, ak je to vzdialené ani nie pol dňa pochodu od jeho sídla?
-ak mal Bojan poranení hrudník a rozkašlal sa, pochybujem, žeby jeho myšlienky smerovali k tomu, že neprišiel domov, skôr by som očakával, že bude zamdlievať bolesťou.
-nemôžem si pomôcť, ale keď sa prvý raz objavil na scéne hopkáč - biely zajačik o hovoril o odvahe - hneď mi preblesol hlavou killer bunny z monty python. A potom sa objavil na scéne havran Arrrturrr a hovorím si aha - Artur nemotorník z toho kresleného večerníčka Bol to autorkin zámer? Pochybujem.
-Írsky dušník musel byť veru asi sebevrah alebo pomätenec, keď sa chcel v zime vybrať ďalej na východ. A k tomu Bojan ho naučil výborne strieľať zo skladaného luku za pár dní resp. týždňov. V normálnom živote to trvá roky, dokedy sa človek naučí strieľať ako tak obstojne. Apropo luk: Bojan mal neustále no ňom napnutú tetivu? To by mu to lučište veru dlho nevydržalo. A sám si dokázal vyrábať kvalitné šípy? Neuveriteľné. Dokonca použil pri tom minipierka z brehule (vtáčik drobnejší od vrabca)? Nereálne.
-bola v 9. storočí medzi slobodníkmi na Morave rozšírená ako hudobný nástroj gitara?
-korčule zhotovené z ovčích kostí - zaujímavý nápad, rád by som vedel, či to je naozaj aj historicky doložený artefakt.
-ak sa boh v knihe volá Perún, potom tam „novodobé“ spotvorené zakliatie - do paroma - nemá čo hľadať.
- Bojanov a Rodanov let na Gryfovi mi pripomenul scénu z HP, inšpirovala sa odtiaľ autorka? Rozmýšľam, načo tam vlastne leteli, keď Žiarovíta vyslobodil aj tak len sám Gryf a chlapci mu vlastne boli len na obtiaž.
-Blahoslav,ktorý vládne mocnému hradisku, žiada o pomoc a poskytnutie bojovníkov svojho brata Duchoslava, ktorý sa utiahol na nejaký výstrkov a riadi kameňolom? Skôr opak by bol logickejší.
-sedlá Moravanov v 9 stor. z kože? Čože?
-jazdci idú vystopovať lúpežníkov a pripnú koňom spiežovce - zvončeky?
-ľudí v zime na nedostatok soli pomrelo vo Veligrade strašne veľa, že ich potom bolo plné hradisko, keď tam zavítal Rastislav?
-opis boja s lúpežníkmi - ja viem je to pre násťročných, ale aj tak by sa patrilo trochu viac realistickejšie.
-Lesná brána - kde sa tam vzala, prečo bola aj v zime stále zelená, prečo je taká dôležitá, kto sa o ňu staral, kto ju otváral? Žiaľ v tejto knihe sa to nedozvieme.
-brehule sú sťahovavé vtáčiky, ktoré prilietavajú do našich končín od polovice apríla do konca mája, autorka ich nechala priletieť ani nie v marci, chúdence, ešte že nepomrzli. S príletom bocianov to ale celkom trafila.
-súhvezdie pod menom legendárneho bojovníka Orión bolo u Slovanov známe?
-poplach a neexistujúci prepad na stranách 312-313 som nepochopil ale že vôbec.
-príchod vojska Rastislava : 30 pešiakov a 10 jazdcov? No neviem.
-Rastislav vyrastal na franskom dvore a dostal tam aj výchovu, a žeby neovládal reč Frankov a ani latinčinu, keď musel diktovať Arnulfovi (ktorý mal problém sloviensky vôbec rozumieť) list v slovienčine? Navyše tým by len riskoval nedorozumenia v liste nedokonalým prekladom. Toto naozaj nemôže sedieť.
-Z dôležitého zasadnutia a porady mal vyzvedačského mnícha omnoho skôr poslať preč. Ináč na tom pláne, ktorý potom vyzradil svojej rade, keď poslal mnícha preč, vlastne ani nebolo nič také neobvyklé...

Slovanské božstvá: -Morenu zobrazovanú ako starenu s kosou som veru ešte v žiadnej publikácii o slovanskej mytológii nevidel. Veles - darovala autorka ženskú podobu, no povedzme, s tým ako sa to obhajovala v diskusii na istrocone. I keď otázne je, či Veľkomoravania uctievali Veles, a či Veles nebol(a) uctievaná Slovanmi viac na východ. Gryf - toto je veru asi prvý krát, čo sa dozvedám o Gryfovi v spojitosti so slovanskou mytológiou, keďže skôr patrí do egyptskej? Ja viem je to fantasy, ale ak to ma byť slovanská fantasy, tak? Prečo nie trebárs Smargl. To by už k Slovanom pasovalo omnoho viac. Navyše detskí neznalí čitatelia si ešte začnú myslieť, že panstvo sa namiesto Veligradu mohlo pokojne premenovať na Gryfindor.

Záverom: knihe sa podarilo vyplniť medzeru na slovenskom trhu, čo sa týka slovanskej fantasy v YA sfére. Dúfam, že nasledujúce dve knihy trilógie, budú už len lepšie. Zároveň autorke doporučujem čítať nielen faktografiu, ale aj slovanskú fantasy. Je pre mňa, ako tiež autora, nepredstaviteľné, žeby som písal tento žáner, a nemal prečítaného Ďura Červenáka, Saš Pavelkovú a iných. Vrele to autorke doporučujem, nič tým rozhodne nepokazí ani nestratí, len získa.
Fazit hodnotenia: ako detský čitateľ som to videl tak na 4*, ako dospelý na 2*, takže priemer 3*.
Čítaj viac
Fantasy Svet.net
Fantasy Svet.net
4.9.2016
Ivana Jungová a Legenda o Braslavovi: Tiene nad Veligradom
Tiene nad Veligradom sú plné prekvapení. Väčšinou tých pozitívnych. Rozprávanie odsýpa rýchlo, ľahko, len na samom konci tak trochu stratí dych, čo však vieme odpustiť. Miesta a mestečká žijú vlastným životom a ponúkajú plejádu nádherných silných postáv, s ktorými vás autorka postupne zoznamuje. Vďaka nim sa dej posúva rezko dopredu a vy všetko intenzívne prežívate. Istým archetypom sa síce vyhnúť nedá, ale ich prítomnosť vyvoláva pocit, že všetko navôkol je reálne a kedysi sa odohralo presne tak, ako to autorka sama vyrozprávala.

Stredobodom príbehu je síce legenda o Braslavovi, jeden gryf a traja mladí hrdinovia so svojimi snami, ale práve rodina a okolie, v ktorom vyrastajú, z nich robí takých ľudí, akými sú a ďalej formuje ich charakter. Preto obyvatelia Veligradu, a to vrátane Bielej Baby, bylinkárky a dobrej čarodejnice tohto miesta, dostávajú v samotnom príbehu svoj priestor a prinášajú tak do prehovoru zaujímavé osudy a odbočenia od hlavnej dejovej línie, ktoré majú opodstatnenie a sú pre vývoj prichádzajúcich udalostí dôležité. Z tohto dôvodu sa môže zdať, že rozprávanie v istom bode stratilo svoj rytmus, alebo autorka zbytočne odbehla od podstaty veci a umelo príbeh roztiahla. Akcia je skôr statická, väčší dôraz sa kladie na vykreslenie medziľudských vzťahov a pomerov, ktoré v hradisku vládnu, ako aj na poverčivosť miestnych ľudí a schopnosť s ich strachom zručne manipulovať. Ide však o prvky príznačné pre knižné série. O také výstavbové postupy, ktoré musia udržať v napätí a majú za úlohu dôverne zoznámiť s prostredím a kľúčovými situáciami v ňom. Zároveň vás nútia zamyslieť sa, preskúmať istú pasáž oveľa viac pozornejšie, alebo začať pátrať po príčine, ktorá uvrhla Veligrad do neľahkej situácie.

Fantastická rozprávka z pera Ivany Jungovej môže s čistým svedomím konkurovať zahraničnej tvorbe. Spomedzi súčasných slovenských titulov určených pre deti a mládež vyniká. Lákavo dávkuje boj dobra so zlom, ktorý nie je výrazne kontrastný, pretože sa odvíja od intríg, o ktoré nebude v príbehu núdza. Láskavo sa pohráva s rôznymi typmi lásky, a to či už tej materinskej, otcovskej, súrodeneckej, prvej alebo iba priateľskej. Letmo sa pristavuje pri nadprirodzených bystrostiach číhajúcich v tráve, krčahu, studničke, na tráme, pred dverami, v korunách starých stromov, vo veľkých skalnatých masívoch, alebo v plápolajúcom ohni vo vašom malom príbytku. Unáša vás do reálneho sveta mýtov, bájí, legiend a povestí. Do sveta, ktorý vonia, dýcha, kričí aj plače, pretože Tiene nad Veligradom, prvý príbeh o Braslavovi, majú dušu. Sú vhodné pre každého, a tak, ako to už pri dobrých knižných sériách občas býva zvykom, neponúkajú vám iba samé šťastné konce. (Veronika Inglotová / Fantasy-svet.net)
Čítaj viac

Čítaj viac
Kúpte spolu
Legenda o Braslavovi 1 - Ivana Jungová
Magnus Chase a bohovia Asgardu: Thorovo kladivo - Rick Riordan
30,63 €
Ušetríte 4,26 €

„Z každej napísanej poviedky by sa mal začiatok a koniec škrtnúť. Tam totiž my spisovatelia klameme najviac.“

Anton Pavlovič Čechov