Knihy
E-knihy

Odporúčané tituly a kolekcie

Viac o knihe

Tento titul nájdete v našej ponuke aj v kolekcii za skvelú cenu.

Pokračovanie fantazijnej ságy Tiene nad Veligradom z obdobia Veľkej Moravy.

Knieža Rastislav vyhlásil brannú pohotovosť a je pripravený postaviť sa Frankom tvárou v tvár. Dúfa však, že mu v boji pomôže bájny bojovník Braslav, ktorý kedysi získal od gryfa pazúr nesmrteľnosti a môže Veligradu pomôcť. Rodan, Bojan a Žiarovít sa vyberú za ním, prejdú cez Lesnú bránu do druhého sveta. Za bránou nájdu kahanec, ktorý ich má na ceste sprevádzať svojím svetlom. Strach, hnev a pocit neistoty počas cesty však jeho svetlo oslabia. Podarí sa im aj bez neho nájsť Braslava? Putujú bez stopy po Veľkej Morave a ich jedinou nádejou je trepot krídel krahulca, ktorého z času na čas zazrú. Hľadanie legendárneho bojovníka ich privedie po rieke Morave k Devínu, v zúfalstve sa pustia za krahulcom smerom na Nitru, aby o niekoľko mesiacov neskôr dorazili až do Skalistých divých hôr.

Komu sa kniha môže páčiť: Čitateľkám a čitateľom, ktorých lákajú dobrodružné príbehy vychádzajúce z našej histórie.

Čítaj viac
Kúpte spolu
Za hlasom krahulca - Ivana Jungová
Metlobal v priebehu vekov - J.K. Rowling, Tomislav Tomic (ilustrátor)
16,01 €
Ušetríte 0,84 €
Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti?
Dajte nám o tom vedieť.

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Počet strán
232
Hmotnosť
480 g
Rok vydania
2017
Naše katalógové číslo
281925
Väzba
pevná väzba
Jazyk
slovenský
Vydavateľstvo
Slovart
Rozmer
145×230 mm
ISBN
9788055631974
Vekové odporúčanie
9+

Recenzie

Ako sa vám páčila kniha?


Lubica
3.1.2017
Názor čitateľa
Fantasticka knizka, nevedela som sa od nej odtrhnut! Napinave a putave citanie nielen pre mladsich citatelov, ale aj pre dospelych. Velmi sa tesim na pokracovanie.
Čítaj viac
Miroslav Svercel
Miroslav Svercel
8.10.2016
Názor čitateľa
Bol som pri predstavovaní knihy na Istrocone a debatil o nej v besede s autorkou. Keďže som sa najviac zapájal do diskusie, knižku mi darovali. Za čo veľmi pekne ďakujem. A takisto za autorkine venovanie.
Snažil som sa knihu čítať ako násťročný čitateľ, ktorý je cieľovou skupinou autorky. Musím sa priznať, že nie som si celkom istý, či sa mi to podarilo po celý čas.

Pozitíva: text je napísaný veľmi slušne, čo je len dokladom toho, že autorka má už čosi na rováši (publikačne). Veľmi sa mi páči, že autorka diskutovala historické reálie 9-10. storočia s odborníkmi, sama navštívila historické skanzeny a prečítala faktografickú literatúru. Je to na knihe vidieť. Ďalej kvitujem, že sa nachádza v knihe mapka, i keď som tam nenašiel zobrazenie Latnabrogu a lesnej brány, ale si to bolo úmyselne.
Takisto sa mi veľmi páčia anotácie pod čiarou na strane, kde sa slovo či pojem, ktoré nemusí byť čitateľovi známy, vysvetlí.
Hra s tieňmi obrázkov pri názve a čísle kapitol je tiež fajn. Niektorému čitateľovi môžu vadiť trošku dlhšie, miestami romantizujúce, opisy, i keď mne neprekážali.
Oceňujem, že autorka sa snažila do textu vložiť nejaké to morálne posolstvo, múdrosti, pekné životné prirovnania a ponaučenia.
A humor. Musím sa priznať, že sa mi stalo, že som sa asi dvakrát naozaj nahlas zarehlil. Super.

A teraz pokus o konštruktívnu kritiku zo strany subjektu čitateľa. Respektíve o možné vyvolanie diskusie:
Miestami mi dialógy medzi postavami pripadali silené a neprirodzené, len aby sa hodili autorke do kontextu.
Žiaľ, text sa len tak hmýri alogizmami, ktoré možno detskému čitateľovi neudrú do oka, ale dospelému asi určite. Uvediem niekoľko príkladov:
-Medvedobog - pastier, ktorý má možno všetko možné na starosti okrem skutočného pastierstva? Keď na pašu vyvedie ovce len na jar a potom to všetko nechá na starosť svojim pomocníkom. Keď na začiatku mieria k Latnabrogu, nechá on zháňať ovce niekomu inému, ovciam neznámemu. To je náročná úloha. Pastier na ktorého hlas a prítomnosť sú ovce zvyknuté pôjdu samé. Za cudzím ani bohovi.
-Poloha Latnabrogu - prečo o ňom vedel len Medvedobog? Čakal som, že to bude neskôr v knihe nejako vysvetlené, ale nebolo. Predsa knieža Blahoslav by malo poznať každú piaď svojho relatívne malého panstva ako svoju dlaň. Čo je to za panovníka, ktorý ani nevie, čo a kde sa v jeho panstve nachádza? Najmä, ak je to vzdialené ani nie pol dňa pochodu od jeho sídla?
-ak mal Bojan poranení hrudník a rozkašlal sa, pochybujem, žeby jeho myšlienky smerovali k tomu, že neprišiel domov, skôr by som očakával, že bude zamdlievať bolesťou.
-nemôžem si pomôcť, ale keď sa prvý raz objavil na scéne hopkáč - biely zajačik o hovoril o odvahe - hneď mi preblesol hlavou killer bunny z monty python. A potom sa objavil na scéne havran Arrrturrr a hovorím si aha - Artur nemotorník z toho kresleného večerníčka Bol to autorkin zámer? Pochybujem.
-Írsky dušník musel byť veru asi sebevrah alebo pomätenec, keď sa chcel v zime vybrať ďalej na východ. A k tomu Bojan ho naučil výborne strieľať zo skladaného luku za pár dní resp. týždňov. V normálnom živote to trvá roky, dokedy sa človek naučí strieľať ako tak obstojne. Apropo luk: Bojan mal neustále no ňom napnutú tetivu? To by mu to lučište veru dlho nevydržalo. A sám si dokázal vyrábať kvalitné šípy? Neuveriteľné. Dokonca použil pri tom minipierka z brehule (vtáčik drobnejší od vrabca)? Nereálne.
-bola v 9. storočí medzi slobodníkmi na Morave rozšírená ako hudobný nástroj gitara?
-korčule zhotovené z ovčích kostí - zaujímavý nápad, rád by som vedel, či to je naozaj aj historicky doložený artefakt.
-ak sa boh v knihe volá Perún, potom tam „novodobé“ spotvorené zakliatie - do paroma - nemá čo hľadať.
- Bojanov a Rodanov let na Gryfovi mi pripomenul scénu z HP, inšpirovala sa odtiaľ autorka? Rozmýšľam, načo tam vlastne leteli, keď Žiarovíta vyslobodil aj tak len sám Gryf a chlapci mu vlastne boli len na obtiaž.
-Blahoslav,ktorý vládne mocnému hradisku, žiada o pomoc a poskytnutie bojovníkov svojho brata Duchoslava, ktorý sa utiahol na nejaký výstrkov a riadi kameňolom? Skôr opak by bol logickejší.
-sedlá Moravanov v 9 stor. z kože? Čože?
-jazdci idú vystopovať lúpežníkov a pripnú koňom spiežovce - zvončeky?
-ľudí v zime na nedostatok soli pomrelo vo Veligrade strašne veľa, že ich potom bolo plné hradisko, keď tam zavítal Rastislav?
-opis boja s lúpežníkmi - ja viem je to pre násťročných, ale aj tak by sa patrilo trochu viac realistickejšie.
-Lesná brána - kde sa tam vzala, prečo bola aj v zime stále zelená, prečo je taká dôležitá, kto sa o ňu staral, kto ju otváral? Žiaľ v tejto knihe sa to nedozvieme.
-brehule sú sťahovavé vtáčiky, ktoré prilietavajú do našich končín od polovice apríla do konca mája, autorka ich nechala priletieť ani nie v marci, chúdence, ešte že nepomrzli. S príletom bocianov to ale celkom trafila.
-súhvezdie pod menom legendárneho bojovníka Orión bolo u Slovanov známe?
-poplach a neexistujúci prepad na stranách 312-313 som nepochopil ale že vôbec.
-príchod vojska Rastislava : 30 pešiakov a 10 jazdcov? No neviem.
-Rastislav vyrastal na franskom dvore a dostal tam aj výchovu, a žeby neovládal reč Frankov a ani latinčinu, keď musel diktovať Arnulfovi (ktorý mal problém sloviensky vôbec rozumieť) list v slovienčine? Navyše tým by len riskoval nedorozumenia v liste nedokonalým prekladom. Toto naozaj nemôže sedieť.
-Z dôležitého zasadnutia a porady mal vyzvedačského mnícha omnoho skôr poslať preč. Ináč na tom pláne, ktorý potom vyzradil svojej rade, keď poslal mnícha preč, vlastne ani nebolo nič také neobvyklé...

Slovanské božstvá: -Morenu zobrazovanú ako starenu s kosou som veru ešte v žiadnej publikácii o slovanskej mytológii nevidel. Veles - darovala autorka ženskú podobu, no povedzme, s tým ako sa to obhajovala v diskusii na istrocone. I keď otázne je, či Veľkomoravania uctievali Veles, a či Veles nebol(a) uctievaná Slovanmi viac na východ. Gryf - toto je veru asi prvý krát, čo sa dozvedám o Gryfovi v spojitosti so slovanskou mytológiou, keďže skôr patrí do egyptskej? Ja viem je to fantasy, ale ak to ma byť slovanská fantasy, tak? Prečo nie trebárs Smargl. To by už k Slovanom pasovalo omnoho viac. Navyše detskí neznalí čitatelia si ešte začnú myslieť, že panstvo sa namiesto Veligradu mohlo pokojne premenovať na Gryfindor.

Záverom: knihe sa podarilo vyplniť medzeru na slovenskom trhu, čo sa týka slovanskej fantasy v YA sfére. Dúfam, že nasledujúce dve knihy trilógie, budú už len lepšie. Zároveň autorke doporučujem čítať nielen faktografiu, ale aj slovanskú fantasy. Je pre mňa, ako tiež autora, nepredstaviteľné, žeby som písal tento žáner, a nemal prečítaného Ďura Červenáka, Saš Pavelkovú a iných. Vrele to autorke doporučujem, nič tým rozhodne nepokazí ani nestratí, len získa.
Fazit hodnotenia: ako detský čitateľ som to videl tak na 4*, ako dospelý na 2*, takže priemer 3*.
Čítaj viac
Fantasy Svet.net
Fantasy Svet.net
4.9.2016
Ivana Jungová a Legenda o Braslavovi: Tiene nad Veligradom
Tiene nad Veligradom sú plné prekvapení. Väčšinou tých pozitívnych. Rozprávanie odsýpa rýchlo, ľahko, len na samom konci tak trochu stratí dych, čo však vieme odpustiť. Miesta a mestečká žijú vlastným životom a ponúkajú plejádu nádherných silných postáv, s ktorými vás autorka postupne zoznamuje. Vďaka nim sa dej posúva rezko dopredu a vy všetko intenzívne prežívate. Istým archetypom sa síce vyhnúť nedá, ale ich prítomnosť vyvoláva pocit, že všetko navôkol je reálne a kedysi sa odohralo presne tak, ako to autorka sama vyrozprávala.

Stredobodom príbehu je síce legenda o Braslavovi, jeden gryf a traja mladí hrdinovia so svojimi snami, ale práve rodina a okolie, v ktorom vyrastajú, z nich robí takých ľudí, akými sú a ďalej formuje ich charakter. Preto obyvatelia Veligradu, a to vrátane Bielej Baby, bylinkárky a dobrej čarodejnice tohto miesta, dostávajú v samotnom príbehu svoj priestor a prinášajú tak do prehovoru zaujímavé osudy a odbočenia od hlavnej dejovej línie, ktoré majú opodstatnenie a sú pre vývoj prichádzajúcich udalostí dôležité. Z tohto dôvodu sa môže zdať, že rozprávanie v istom bode stratilo svoj rytmus, alebo autorka zbytočne odbehla od podstaty veci a umelo príbeh roztiahla. Akcia je skôr statická, väčší dôraz sa kladie na vykreslenie medziľudských vzťahov a pomerov, ktoré v hradisku vládnu, ako aj na poverčivosť miestnych ľudí a schopnosť s ich strachom zručne manipulovať. Ide však o prvky príznačné pre knižné série. O také výstavbové postupy, ktoré musia udržať v napätí a majú za úlohu dôverne zoznámiť s prostredím a kľúčovými situáciami v ňom. Zároveň vás nútia zamyslieť sa, preskúmať istú pasáž oveľa viac pozornejšie, alebo začať pátrať po príčine, ktorá uvrhla Veligrad do neľahkej situácie.

Fantastická rozprávka z pera Ivany Jungovej môže s čistým svedomím konkurovať zahraničnej tvorbe. Spomedzi súčasných slovenských titulov určených pre deti a mládež vyniká. Lákavo dávkuje boj dobra so zlom, ktorý nie je výrazne kontrastný, pretože sa odvíja od intríg, o ktoré nebude v príbehu núdza. Láskavo sa pohráva s rôznymi typmi lásky, a to či už tej materinskej, otcovskej, súrodeneckej, prvej alebo iba priateľskej. Letmo sa pristavuje pri nadprirodzených bystrostiach číhajúcich v tráve, krčahu, studničke, na tráme, pred dverami, v korunách starých stromov, vo veľkých skalnatých masívoch, alebo v plápolajúcom ohni vo vašom malom príbytku. Unáša vás do reálneho sveta mýtov, bájí, legiend a povestí. Do sveta, ktorý vonia, dýcha, kričí aj plače, pretože Tiene nad Veligradom, prvý príbeh o Braslavovi, majú dušu. Sú vhodné pre každého, a tak, ako to už pri dobrých knižných sériách občas býva zvykom, neponúkajú vám iba samé šťastné konce. (Veronika Inglotová / Fantasy-svet.net)
Čítaj viac

Vydavateľstvo Slovart pôsobí na slovenskom knižnom trhu od roku 1991. Od začiatku sa snaží prinášať čitateľom knihy, v ktorých rovnako dôležitú úlohu zohráva obsah i forma, teda v ktorých sa kvalitný a náročný obsah spája s polygraficky i výtvarne bezchybnou formou. Prináša na knižný trh hodnotné knihy popredných slovenských i svetových spisovateľov, monografie špičkových výtvarných umelcov i modernú literatúru pre deti a mládež. Nechce sa stať najväčším vydavateľstvom na Slovensku, no chce byť vydavateľstvom najlepších kníh.

Vydavateľstvo vzniklo roku 1991 ako dcérska spoločnosť „účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod Slovart“, ktorá existovala od roku 1970. V čase vzniku sa vydavateľstvo zameriavalo na vývoz kníh do zahraničia, neskôr postupne na vydávanie kníh v slovenčine a češtine.

Pri knihách človek vopred nevie, čo to všetko prinesie. Vo vydavateľstve Slovart však pracujú ľudia, ktorí majú radi knižky, preto si vyberajú podľa toho, čo pokladajú za dobré a samozrejme, že pritom ešte uvažujú aj o tom, čo si kúpi niekto iný.

A na ktorú knihu sú vo vydavateľstve Slovart najviac hrdí ?

"Určite tých kníh, na ktoré sme právom hrdí, bude dosť za viac ako 21 rokov fungovania vydavateľstva. Pre vydavateľstvo je najkrajší moment vymyslieť si knihu, nájsť na ňu správnych autorov, dať jej dokonalú formu, a potom zožať s knihou úspech. To je zhmotnenie vydavateľského remesla."

Čítaj viac
Kúpte spolu
Za hlasom krahulca - Ivana Jungová
Metlobal v priebehu vekov - J.K. Rowling, Tomislav Tomic (ilustrátor)
16,01 €
Ušetríte 0,84 €