Hodina vlka
E-kniha

Hodina vlka je čas medzi nocou a dňom, keď sa človeku podľa severskej mytológie zjavujú veci nevídané. Autor si zvolil pre svoj príbeh dvoch rozprávačov: mladého muža, ktorý... Čítať viac

Vydavateľstvo
Ikar, 2015
200 strán
3-4 hodiny čítania

Hodina vlka je čas medzi nocou a dňom, keď sa človeku podľa severskej mytológie zjavujú veci nevídané. Autor si zvolil pre svoj príbeh dvoch rozprávačov: mladého muža, ktorý hľadá samého seba a lono vhodné na zachovanie rodu, a syna... Čítať viac

  • EPUB MOBI
  • Slovenčina

6,90 €

Ihneď na stiahnutie
Ako čítať e-knihy?

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o e-knihe

Hodina vlka je čas medzi nocou a dňom, keď sa človeku podľa severskej mytológie zjavujú veci nevídané. Autor si zvolil pre svoj príbeh dvoch rozprávačov: mladého muža, ktorý hľadá samého seba a lono vhodné na zachovanie rodu, a syna, čo pred narodením spomína na dôležité okamihy zo života otca. Napriek zdanlivo zložitej forme ide o vtipný, humorne ladený príbeh, prekypujúci emóciami, bizarnými scénkami, ale aj nie vždy príjemnými udalosťami z našej nedávnej minulosti. Obrázky zo života otca syn vo forme spomienok zdedil, a to len preto, aby na ne hneď po narodení zabudol a všetko sa mohlo zopakovať odznova.

Chcel som napísať neobyčajnú knihu o obyčajnom živote. Netuším, či som napísal neobyčajnú prózu, ale zistil som, že neexistuje obyčajný život,povedal o Hodine vlka autor
Čítať viac
Počet strán
200
Rok vydania
2015
Naše katalógové číslo
240456
Štýl
humorný
Jazyk
slovenčina
Pôvod
Slovensko
Vydavateľstvo
Ikar
Pre koho
pre mužov, pre ženy
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,6 / 5

10 hodnotení

8
0
2
0
0

Ako sa páčila e-kniha vám?

Recenzie čitateľov

23

Milujem knihy a citam vsetko, co mi pride pod ruku. Pri citani si chcem odychnut, prehrat si v hlave pribeh, ktory citam a tesit sa na to, ako knihu opat otvorim. Kniha ma musi pobavit, rozplakat, ci vystrasit…jednoduho musi u mna vyvolat pocity, uz nech su akekolvek. Jedine, co u knihy neznesime je nuda. Ak sa mi stane, ze zacinam preskakovat riadky, ci dokonca strany, tak viem, ze je cas knihu odlozit a malokedy sa k takej knihe opat vraciam. Citam velmi narazovo, ked mam cas, tak je to niekolko kniziek za tyzden a ked nie, tak sa na knizku ani mesiace nepozriem, vtedy mi staci zajst na martinus a zase objednavam aj desat kniziek naraz :)

Eva Sloviková
Overený nákup
12.11.2020
Zaujimave citanie
Hned po precitani prvej strany som si povedala wow to bude zaujimave. Prva tretina knihy bola fantasticka (za tu by som dala 10 hviezdiciek). Ani si nepamatam, kedy som sa tak nahlas smiala pri knihe. Skvele, jednoduche, realne. Potom prisla druha cast knihy, ktora sa odohravala na vysokej skole a tam som sa teda velmi nudila az prilis filozofickymi uvahami a velakrat som sa v texte stratila, respektive som sa prichytila, ze preskakujem odstavce. Zaverecna cast bola zas lepsia, uz nie vtipna, ale hlboka, zaujimava, "zmyselna".
Rozhodne je to zaujimave citanie a som rada, ze som si knizku precitala.
Za mna 3 a pol hviezdicky.
Čítať viac
Feja
Neoverený nákup
27.10.2020
Citlivy rebel
Prvotina Jaroslava Klusa, ktoru som si precitala ako druhu v poradi po Pseudologii, ma prijemne prekvapila striedanim vaznych a humornych situacii. Spisovatel dava citatelovi priestor zastavit sa a zamysliet. Citatel tiez dostava moznost byt pritomnym v pribehu a prahne po dalsej a dalsej strane textu. Clenenie jednotlivych casti knihy a ich oznacenia resp. nazvy sa autorovi vydarili na vybornu. Darmo, je to citlivy rebel. Čítať viac
4

Instagram: @1dreamworld0 Knihy sú moja láska. Čítam už od detstva. Milujem fantasy a horory.

Andrea Žalobínová
Overený zákazník
19.8.2020
Hodina vlka je čas medzi nocou a dňom, keď sa človeku podľa severskej mytológie zjavujú veci nevídané. Anotácia ponúka skvelý zážitok a humorom zaplnené stránky. To môžem potvrdiť, naozaj sú v knihe časti, ktoré ma pobavili, na druhej strane si nemyslím, že práve tento popisok sedí na práve tento príbeh. Kniha je plná zvláštnych udalostí a metafor, ktoré nie vždy chápem, autor rád rozpráva v hádankach. Napriek tomu sa mi páči jeho štýl písania a rozdelenie kapitol, prečítanie stálo za to. Hlavná postava Samuela nám svojimi očami ukazuje ľudské mravy a fakt, že niekedy sa musíme rozhodnúť a niesť následky svojich činov. Jeho život je popísaný na dvesto stranách, kde sa dozvedáme o jeho zmysle žitia, mnoho príjemných aj smutných príhod, momenty z detstva aj z minulosti. Taktiež sa zaoberá tým, ako sa žilo pred nástupom republiky a práve tieto časti sa mi najviac páčili, keďže o tom veľa neviem. Čítať viac
Milan
Neoverený nákup
29.11.2016
Naozaj dobrá kniha
Konečne dobrá kniha, ktorá má viac významových rovín a je nad čím rozmýšľať. Hutný text, skutočný humor,plastické stvárnenie postáv,, paráda. Oplatí sa čítať. Čítať viac
Eva.B.Popiková
Neoverený nákup
9.11.2016
Názor čitateľa
Neobyčajný život
Stály a náročný čitateľ Jaroslava Klusa nemá dilemu pri novom diele- či už básnickej zbierky, alebo románu –kúpiť,nekúpiť. Tak ako jeho meno, aj titul diela vzbudzuje dopredu očakávanie niečoho, čo ešte nebolo a temer istotu, že sa mu to zas podarilo. Už názov, ktorý v severskej mytológii predstavuje“ čas medzi nocou a dňom, v ktorom sa zjavujú veci nevídané“ a tajomné, tomu nasvedčuje.
„Čas je strieborné trblietanie nehybnej večnosti“. Touto myšlienkou uvádza svoj román a je zároveň pointou, akýmsi leit motívom, ktorý sa vinie celým rozprávaním. Akoby postál v príbehu čas, čas, v ktorom hľadáme seba v sebe ,snažíme sa klásť otázky, na ktoré nepoznáme odpovede, alebo sme ich nechceli počuť. Ako sám hovorí- -Čas neplynie, ani neubúda. V neznámych súradniciach pamäti sa chveje stále na tom istom mieste. Našťastie, vždy sa nájde niekto, kto si okamžite spomenie na niečo iné, a takto vzniká dokonalá ilúzia plynutia.
Nepredkladá nám však ilúziu, ale dôkaz o tom, že svoju osobnú hodinu vlka môžeme prežiť, ak len máme dosť odvahy pozrieť sa na seba v sebareflexii ,bez klamlivého balamutenia samého seba.
Ak niekto nazve túto knihu veselou, je to len preto ,že autor využíva sebairóniu ,sebareflexiu, satiru i sarkazmus, ktoré sú trefné pri opise niektorých situácií, do ktorých sa človek dostáva. Nič neprikrášľuje, využíva humor s konkrétnym spoločenským kritickým zámerom . A čitateľ sa usmeje, zároveň však nemôže neoceniť zrelosť jazyka a štýlu, ktorá je bohatstvom jeho ducha. Rovnako nemožno nepriznať, nevidieť, že má obrovskú invenciu, fantáziu, zmysel pre detailné zobrazenie, ktoré často ide „až pod kožu “a veľkú osobnú erudíciu v oblasti umenia, kultúry, ktorá sa prejavuje v spomienkach Samuela.
Ak by mu niekto vyčítal vulgarizmy a prílišnú iróniu, ten nepochopil, že to bol zámer, prostriedok, ktorým dosahuje úprimnosť, pravdivosť výpovede. Zvoli si túto formu, literárny druh- a má na ne právo. Ako sám hovorí- písal tak, ako mu diktoval vnútorný hlas.
A prečo nie? Tí, ktorí prežili dobu pred a po revolúcii a jej plody, si povedia- Veď presne tak to bolo, prečo nepomenovať veci trefnými slovami, i keď nezvyčajnými a kontroverzne prijímanými, moralizátormi odmietanými. Bizarnosť situácií vzbudzuje úsmev, ale i zahanbenie, zároveň čas- zamyslieť sa. Klus nezaprie ani básnika. Metafory ,opisy situácie, ktoré vsúva do deja sú prejavom jeho poetiky dobrého poeta.
Spracovanie témy nie je jednoduché, či obyčajné, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Delí tri časti na podkapitoly, označujúc ich číslicami, ale i písmenkami abecedy a je to zámerné. Od kapitoly A do kapitoly K, ktorou končí Hodina vlka. K-znamená koniec. Vnímavý čitateľ pochopí ,že ide o oddelenie reči jednotlivých postáv –rozprávanie Samuela, rozhovory s otcom a so sebou pri hľadaní, spoznávaní svojej autenticity- jedinej veci, ktorá je naozaj, i hľadaní lona zachovania rodu- ako to nazval namiesto klišé- hľadanie lásky ženy až kým nás smrť nerozdelí-.
Rozčlenil dej do troch častí ,zachovávajúc postupnosť cesty, ktorou rozprávač kráča životom. Zaujímavo a nevšedne narába s časom. V retrospektívach sa vracia, odbočuje, nie však na úkor plynulosti či zrozumiteľnosti fabuly.
Ak niekto zhodnotí román ako smutný, i ja súhlasím po prečítaní rozprávania Samulela – chlapca bystrého, umne narábajúceho so slovami, iróniou, sebairóniou.. Chlapca „iného“,a preto z veľkej časti nepochopeného a osamelého v kruhu svojich samôt. Hľadajúceho seba a lono, vhodné na zachovanie rodu. Túto časť považujem v istom zmysle za akýsi prameň, z ktorého vytekajú vody v rôznych smeroch a ktorá spája všetky sekvencie diela.
Nazvať román ako –psycho- môže iba čitateľ, ktorý neuzrel hlboký psychologický ponor do tajných zákutí ľudskej duše, kam sa odvážil rozprávač v čase hodiny vlka.
Záver je veľmi stručný, neočakávaný, pritom postačujúci, potvrdzujúci teorému, že nie vždy je kvantita aj potvrdením kvality. V prípade Klusa sa potvrdila.
Dokázal na minime plochy zobraziť maximum obsahu a rovnako potvrdiť pointu, o ktorej sme sa zmienili v úvode. „Spoznávam v nej matku a ona vo mne tvojho syna. Volajú ťa dnu. Matka sa unavene usmieva a ukazuje ti moju tvár. Nedôverčivo si ma obzeráš. Snažíš sa vytušiť, čo všetko o tebe viem. Nič. Hodina vlka sa skončila“.
Znova sa vraciame k prvej strane s mottom. Nekonečnosť času, strieborné trblietanie nehybnej večnosti - hovorí autor. Nekonečnosť času, kolobeh života neustále prebiehajúci, pokračujúci v nových pokoleniach a len naša „konečnosť“ v jej presne vymedzenej dimenzii nám dáva priestor klásť otázky typu: Kto vlastne som ? Poznám sa? Priznávam sa k sebe? Dokážem to pomenovať a prijať? Prijať sám seba takého, aký som?

PS: Kniha ma zaujala nielen obsahom, ale i formou dosť na to, aby som sa pokúsila i ja prežiť tú svoju súkromnú hodinu vlka. A to nie je málo.
-. Netuším, či som napísal neobyčajnú prózu, ale zistil som, že neexistuje obyčajný život-,povedal o Hodine vlka autor.
Keby žil Paľo Hudák, povedal by Ti: - Sunar sunárum, chlape, je to „klusovské“ a výborné. Len píš, píš, píš ! -
Ja napíšem – naozaj sa Ti podarilo napísať neobyčajnú prózu, naozaj neexistuje obyčajný život. Nikto nie obyčajný, nikto nie je Nikto len preto, lebo je „iný“ a ničí život nie je obyčajný vo svojej neobyčajnej obyčajnosti.
Ďakujem za knihu, ku ktorej sa určite vrátim, ako ku všetkým nadčasovým knihám, ktoré možno čítať v každom čase a vždy v nich nájdeš niečo aj pre seba. A to je umenie, ktoré dosahuje svoj cieľ- cestu k človeku.
Tvoja čitateľka Eva
Čítať viac
dusan
Neoverený nákup
6.11.2016
ojedinelý úkaz
Fantastická veselo-vážna kniha!
Jarovi Klusovi sa do útlej knihy podarilo dostať pre nás štyridsiatnikov kus našej mladosti. Krásne a uvoľňujúce čítanie. Čakám nedočkavo na jeho ďalšie knihy.
Čítať viac
Júlia
Neoverený nákup
6.11.2016
Zaujímavá forma podania
Ďakujem srdečne Jarko za Vašu knižku, ktorej príbehy boli na pobavenie, kde tu som sa aj nahlas zasmiala. Zaujímavá forma podania prežitého obdobia života ale humor prešívaný obsahom dáva príbehu iskru a je to dobré čítanie. Obdivujem Vás a prajem veľa chuti do ďalších podobne ladených ozvien života. J.Ž. Čítať viac
Slavomíra
Neoverený nákup
6.11.2016
Dobrá kniha
Ahoj Jaro! Dočítala som Tvoju knihu a rozhodla som sa, že Ti napíšem, aj keď som si vedomá, že písat neviem. A po čítaní Tvojej knihy mam rešpekt ešte väčší. V každom prípade, som Ti len chcela povedať, že sa mi čítala veľmi dobre a po dlhej dobe je to kniha, ktorá ešte nejaký čas bude doznievať. Ja neviem svoje pocity a emócie povedať slovami tak, aby som vystihla to čo cítim, aby som s tým bola spokojná. Buď je to o ničom, alebo je to strašný gýč. V každom prípade, ak je tá kniha o Tebe tak sa veľmi podobáme a ak nie je o Tebe, tak je o mne. Ďakujem. S.J. Čítať viac
Eva
Neoverený nákup
5.11.2016
Neobyčajný život
Stály a náročný čitateľ Jaroslava Klusa nemá dilemu pri novom diele- či už básnickej zbierky, alebo románu –kúpiť,nekúpiť. Tak ako jeho meno, aj titul diela vzbudzuje dopredu očakávanie niečoho, čo ešte nebolo a temer istotu, že sa mu to zas podarilo. Už názov, ktorý v severskej mytológii predstavuje“ čas medzi nocou a dňom, v ktorom sa zjavujú veci nevídané“ a tajomné, tomu nasvedčuje.
„Čas je strieborné trblietanie nehybnej večnosti“. Touto myšlienkou uvádza svoj román a je zároveň pointou, akýmsi leit motívom, ktorý sa vinie celým rozprávaním. Akoby postál v príbehu čas, čas, v ktorom hľadáme seba v sebe ,snažíme sa klásť otázky, na ktoré nepoznáme odpovede, alebo sme ich nechceli počuť. Ako sám hovorí- -Čas neplynie, ani neubúda. V neznámych súradniciach pamäti sa chveje stále na tom istom mieste. Našťastie, vždy sa nájde niekto, kto si okamžite spomenie na niečo iné, a takto vzniká dokonalá ilúzia plynutia.
Nepredkladá nám však ilúziu, ale dôkaz o tom, že svoju osobnú hodinu vlka môžeme prežiť, ak len máme dosť odvahy pozrieť sa na seba v sebareflexii ,bez klamlivého balamutenia samého seba.
Ak niekto nazve túto knihu veselou, je to len preto ,že autor využíva sebairóniu ,sebareflexiu, satiru i sarkazmus, ktoré sú trefné pri opise niektorých situácií, do ktorých sa človek dostáva. Nič neprikrášľuje, využíva humor s konkrétnym spoločenským kritickým zámerom . A čitateľ sa usmeje, zároveň však nemôže neoceniť zrelosť jazyka a štýlu, ktorá je bohatstvom jeho ducha. Rovnako nemožno nepriznať, nevidieť, že má obrovskú invenciu, fantáziu, zmysel pre detailné zobrazenie, ktoré často ide „až pod kožu “a veľkú osobnú erudíciu v oblasti umenia, kultúry, ktorá sa prejavuje v spomienkach Samuela.
Ak by mu niekto vyčítal vulgarizmy a prílišnú iróniu, ten nepochopil, že to bol zámer, prostriedok, ktorým dosahuje úprimnosť, pravdivosť výpovede. Zvoli si túto formu, literárny druh- a má na ne právo. Ako sám hovorí- písal tak, ako mu diktoval vnútorný hlas.
A prečo nie? Tí, ktorí prežili dobu pred a po revolúcii a jej plody, si povedia- Veď presne tak to bolo, prečo nepomenovať veci trefnými slovami, i keď nezvyčajnými a kontroverzne prijímanými, moralizátormi odmietanými. Bizarnosť situácií vzbudzuje úsmev, ale i zahanbenie, zároveň čas- zamyslieť sa. Klus nezaprie ani básnika. Metafory ,opisy situácie, ktoré vsúva do deja sú prejavom jeho poetiky dobrého poeta.
Spracovanie témy nie je jednoduché, či obyčajné, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Delí tri časti na podkapitoly, označujúc ich číslicami, ale i písmenkami abecedy a je to zámerné. Od kapitoly A do kapitoly K, ktorou končí Hodina vlka. K-znamená koniec. Vnímavý čitateľ pochopí ,že ide o oddelenie reči jednotlivých postáv –rozprávanie Samuela, rozhovory s otcom a so sebou pri hľadaní, spoznávaní svojej autenticity- jedinej veci, ktorá je naozaj, i hľadaní lona zachovania rodu- ako to nazval namiesto klišé- hľadanie lásky ženy až kým nás smrť nerozdelí-.
Rozčlenil dej do troch častí ,zachovávajúc postupnosť cesty, ktorou rozprávač kráča životom. Zaujímavo a nevšedne narába s časom. V retrospektívach sa vracia, odbočuje, nie však na úkor plynulosti či zrozumiteľnosti fabuly.
Ak niekto zhodnotí román ako smutný, i ja súhlasím po prečítaní rozprávania Samulela – chlapca bystrého, umne narábajúceho so slovami, iróniou, sebairóniou.. Chlapca „iného“,a preto z veľkej časti nepochopeného a osamelého v kruhu svojich samôt. Hľadajúceho seba a lono, vhodné na zachovanie rodu. Túto časť považujem v istom zmysle za akýsi prameň, z ktorého vytekajú vody v rôznych smeroch a ktorá spája všetky sekvencie diela.
Nazvať román ako –psycho- môže iba čitateľ, ktorý neuzrel hlboký psychologický ponor do tajných zákutí ľudskej duše, kam sa odvážil rozprávač v čase hodiny vlka.
Záver je veľmi stručný, neočakávaný, pritom postačujúci, potvrdzujúci teorému, že nie vždy je kvantita aj potvrdením kvality. V prípade Klusa sa potvrdila.
Dokázal na minime plochy zobraziť maximum obsahu a rovnako potvrdiť pointu, o ktorej sme sa zmienili v úvode. „Spoznávam v nej matku a ona vo mne tvojho syna. Volajú ťa dnu. Matka sa unavene usmieva a ukazuje ti moju tvár. Nedôverčivo si ma obzeráš. Snažíš sa vytušiť, čo všetko o tebe viem. Nič. Hodina vlka sa skončila“.
Znova sa vraciame k prvej strane s mottom. Nekonečnosť času, strieborné trblietanie nehybnej večnosti - hovorí autor. Nekonečnosť času, kolobeh života neustále prebiehajúci, pokračujúci v nových pokoleniach a len naša „konečnosť“ v jej presne vymedzenej dimenzii nám dáva priestor klásť otázky typu: Kto vlastne som ? Poznám sa? Priznávam sa k sebe? Dokážem to pomenovať a prijať? Prijať sám seba takého, aký som?

PS: Kniha ma zaujala nielen obsahom, ale i formou dosť na to, aby som sa pokúsila i ja prežiť tú svoju súkromnú hodinu vlka. A to nie je málo.
-. Netuším, či som napísal neobyčajnú prózu, ale zistil som, že neexistuje obyčajný život-,povedal o Hodine vlka autor.
Keby žil Paľo Hudák, povedal by Ti: - Sunar sunárum, chlape, je to „klusovské“ a výborné. Len píš, píš, píš ! -
Ja napíšem – naozaj sa Ti podarilo napísať neobyčajnú prózu, naozaj neexistuje obyčajný život. Nikto nie obyčajný, nikto nie je Nikto len preto, lebo je „iný“ a ničí život nie je obyčajný vo svojej neobyčajnej obyčajnosti.
Ďakujem za knihu, ku ktorej sa určite vrátim, ako ku všetkým nadčasovým knihám, ktoré možno čítať v každom čase a vždy v nich nájdeš niečo aj pre seba. A to je umenie, ktoré dosahuje svoj cieľ- cestu k človeku.
Tvoja čitateľka Eva 
Čítať viac
Marta Franeková
Overený zákazník
4.11.2016
Zaujímavým spôsobom
autor pracuje v románe s časom. Vlastne ani nie tak v deji, ako kdesi na pozadí. Tam, kde čitateľa, ktorému obraz vlka evokuje magické samotárstvo (i to chcené túžené vyhľadávané), zavlečie samotný názov knihy. Špecifický klusovský humor, s akým sa hlavná postava, vtedy ešte nenarodený syn, zadrapuje sám do seba, je pre mňa veľmi sympatický a myslím, že dej, miestami príjemne odľahčuje či navodzuje akúsi atmosféru blízkosti či dokonca stotožnenia sa.
Áno, je to román o obyčajnom živote, no práve detaily a odtiene pocitov, ktoré Jaro Klus v texte zaznamenal skvelým spôsobom, robia z neho život neobyčajný. Možno aj neobyčajný román, s pozoruhodnou koncepciou, ktorá keď mi ako čitateľovi v závere "docvakla", primäla ma čítať knihu odznova. Odporúčam obohatiť si týmto titulom domácu knižnicu!
Čítať viac

Vydavateľstvo Ikar

Čítať viac

„Keď túžime po spravodlivosti pre seba, nesmieme byť nespravodliví k iným. Upierať udatnosť nepriateľovi, ktorého sme premohli, znamená podceňovať naše víťazstvo.“

Ben Hur - Lew Wallace, 2015
Ben Hur
Lew Wallace