Deň za dňom samota

Marian Váross  ·  Vydavateľstvo: Marenčin PT, 2016
ISIC ZĽAVA

SI ŠTUDENT, UČITEĽ ALEBO MLÁDEŽNÍK A MÁŠ ISIC, ITIC, EURO>26?

Tak k tomuto titulu môžeš získať dodatočnú zľavu 2% k už existujúcej zľave a zaplatíš iba 12,00 €. Ušetríš teda naviac 0,26 €, čo síce nie je bohvieaké terno, ale pri pár knihách by z toho už mohlo byť na pivo či kofolu :-)

Zľavu uplatníš tak, že pri potvrdzovaní objednávky zadáš číslo svojej karty do políčka "Darčeková poukážka / Zľavy".

Pozrieť, v ktorých kníhkupectvách máme na sklade
Objednajte si tovar spolu nad 39,00 € a poštovné máte zadarmo!

Poštovné zadarmo nad 39,00 €!

Pri objednávke nad 39,00 € neplatíte v našom obchode poštovné. Kompletné podmienky poštovného.

Naša cena:
12,26 €
Bežná cena:
12,90 €
Ušetríte:
5% (0,64 €)

Posielame do štyroch dní.

Čo znamená tento údaj? Pozrite sa ako prebieha vybavovanie objednávky.



Pridať do wishlistu
Čo je to wishlist?

Wishlist je zoznam Vašich tajných želaní. Jediným kliknutím si do neho môžete ukladať tituly, ktoré Vás zaujali a ktoré by ste možno v budúcnosti chceli kúpiť pre seba alebo svojich blízkych. Pre používanie wishlistu musíte byť prihlásený.



Uložené
Pozrieť viac odporúčaní

Zákazníci, ktorí si kúpili túto knihu, si kúpili tiež

Nahlásiť chybu

O knihe

12. januára 1955
Vestenický súhlasí s tým, čo som napísal o Mudrochovi, Nemčíkovi a Bartfayovi, ba aj s tým, čo som poznamenal o ňom samom, ale hneval sa, že som nezničil Čemického – a to sa dá povedať aj o ostatných.

19. marca 1956
Diktatúra byzantského typu, bez individuálnej a masovej iniciatívy zdola, policajný režim, vyjadrujúci stihomam a nie potreby socializmu, vedecká scholastika a umelecké plagiátovanie – všetko sa pomaly rúca ako zlý sen.

13. marca 1962
Keď čítam strany, ktorými sa začína tento denník, po temer desaťročnom odstupe, prichodí mi na um aj čosi iné. Nielen obrovský prelom, ktorý sa vo mne odvtedy odohral vo vzťahu k životu, umeniu, práci, ľudom, ale najmä tá dusivo chorobná atmosféra nepriznávaného strachu, v akej som vtedy žil.

23. augusta 1968
Judášske bozky z Čiernej nad Tisou a Bratislavy sa príliš podobali na Godesberg a Berlín.

24. apríla 1970
Nastáva opäť čas poloprávd, teda horších lží než sú nepravdy, motivované neznalosťou či naivitou… Nastáva vláda priemeru a podpriemeru.

23. apríla 1971
Po druhej svetovej vojne som si myslel, že najväčšou pliagou spoločnosti je fanatizmus. Dnes viem, že oveľa väčšou pliagou je pokrytectvo, ku ktorému donucujú ľudí všetky mechanizmy tohto typu socializmu. Pri fanatikovi aspoň vieš, na čom si. Pri pokrytcovi nikdy.

13. januára 1972
...sotva sa filozofia začala u nás vymaňovať z prenatálneho a totalizujúceho objatia náboženstva, už znovu upadá do podobného objatia, pretože marxizmus v interpretácii svojich ideologicko-mocenských protagonistov nie je negáciou, ale náhradou náboženstva.

19. októbra 1975
...vieme, čo je minulosť, ale nevieme, čo je budúcnosť; prítomnosť je vlastne stena mohutnej morskej vlny, ktorá sa rúti odkiaľsi kamsi a my sme na jej vrchole.

27. októbra 1975
To, čo sa stalo v Československu a roky tu pretrváva, je také strašné, že už len pre túto krajnosť to nemôže pridlho vydržať.

29. novembra 1975
Fungujem tu ako úradníček popri veľkých a ešte väčších direktoroch, spomedzi ktorých si len niektorí uvedomujú, o čo v skutočnosti ide.

28. januára 1976
Umenie môže zhynúť, hlavne, aby sa členovia zväzu mali dobre..

26. februára 1977
V SNG ma schovávajú, ako vedia. Som dobrý na poskokovské výpomoci, ale urobili by všetko, aby som nebol na otvorení nových expozícií. Malomocní sa nesmú objavovať v obci, majú areál na periférii, kde ich nikto nevidí.

13. marca 1977
Patočka mal smrť hodnú filozofa... Boj bezmocných (ale nie slabých) s mocnými si vyžiadal ďalšiu obeť.

15. septembra 1978
Na rozdiel od mnohých, ktorí tieto ostatné roky vnútorne uvítali ako výhovorku, že nemohli spraviť to a to, mňa zožiera pocit premárneného času.

6. júla 1988
...S ľuďmi je to tak: ak sa z hŕstky žobrákov ujde tanier polievky jednému, ostatní sa naňho začnú hnevať.

25. augusta 1988
Dozvedel som sa, že môj spis dostal na vybavenie nový vedecký sekretár Luby. Volal som ho a povedal mi, že sa k tomu ešte nedostal, ale budúci týždeň mi oznámi výsledok. Vraj musí v tej veci podniknúť nejaké kroky, ale ak sa to bude len trochu dať, zariadi to. Slepý by povedal, uvidíme.

Marenčin PT

Ďalšie tituly vydavateľstva



Podľa čoho vyberáte tituly, ktoré vydáte?

Keď sme začínali, začiatkom 90. rokov, realizoval som si svoje „detské“ sny: predovšetkým som chcel byť vydavateľom. Knihy, ktoré som vtedy robil, boli „fajnové“, vyšperkované, bibliofílie, ...atď. Bola to zvláštna doba, kedy vzniklo množstvo malých, nezávislých vydavateľstiev a každé prinieslo niečo nové.

Vo veľkej miere výber titulov závisel od viac-menej náhodných stretnutí so zaujímavými ľuďmi, ktorí ponúkali zaujímavé témy: Hanzi Albrecht, Selma Steinerová, Egon Bondy, Agneša Kalinová, Fedor Malík, Jano Štrasser, Tomáš Janovic, Július Satinský, Milan Lasica a ďalší. A bolo tu tiež napojenie na francúzsku literatúru cez otca: Alain Robbe-Grillet, staršie preklady Afreda Jarryho, Paula Valéryho a ďalších. Postupne začali vznikať edície – najslávnejšia z nich je asi Bratislava-Pressburg, kde vyšlo takmer 90 titulov v náklade vyše 400 000 kusov, ale aj knihy o víne, edícia pamätí, objavil som zaujímavú severskú beletriu. Takmer denne prichádza nejaký rukopis: niektoré sú hotové texty, niektoré treba pracne prerábať, väčšina končí v koši. Mám rád knihy s pridanou hodnotou. Pri výbere titulu zaváži osobnosť autora.

Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?

Oficiálne bolo vydavateľstvo založené koncom 90. rokov, ale všade uvádzam, že to bolo na Mikuláša v roku 1993, kedy som vydal prvú knihu – Zlé myšlienky od Paula Valéryho. Mal som vtedy malú počítačovú firmu, ktorá sa volala Prístrojová technika, kde som si popri bežnej práci, viac-menej ako hobby začal vydávať knihy. Firma sa po desiatich rokoch rozpadla, partneri sa rozišli. Ja som si ponechal názov – značku a vydavateľsto. Dodnes mám s tým názvom problém, treba ho vysvetľovať a zdôvodňovať, aj keď nie je o nič bizarnejší ako napríklad Naše vojsko, či Družstevní práce – čo boli mimochodom kedysi vynikajúce vydavateľstvá. Naposledy sa vydavateľstvo transformovalo v roku 2007, kedy doňho vstúpil môj syn s nevestou a odvtedy sa voláme Marenčin PT, spol. s r. o. Sme rodinná firma, kde pracujú prakticky všetky generácie.

Na ktorú knihu ste najviac hrdý?

Mám štyri mačky. Nikdy by som si pred nimi nedovolil povedať, ktorú z nich mám najradšej. Tak je to aj s väčšinou  z našich kníh. S každou strávim kus života, niektoré mi robia radosť v čase prípravy, iné majú dobré ohlasy, ďalšie sa zas dobre predávajú. Niekedy z jednej knihy vznikne edícia a tá potom žije niekoľko rokov. Život bežnej knihy trvá približne rok-dva. Najväčšiu radosť mám z kníh, o ktorých som presvedčený, že sú vynikajúce a majú dobrý ohlas, ale čo ma najviac teší, že aj ľudia si ich kupujú. Také sú knihy Jula Satinského, Jána Roznera, Žo langerovej a ďalších.

Viac informácií
Pokračovať v čítaní

Poslať doplňujúce údaje o knihe

Podrobnosti

  • Počet strán: 416
  • Väzba: pevná
  • Rozmer: 135×200 mm
  • Hmotnosť: 450 g
  • Jazyk: slovenský
  • ISBN: 9788081146350
  • Rok vydania: 2016
  • Naše katalógové číslo: 235439


Hodnotenia čitateľov       (hodnotil 1 človek) Pridať hodnotenie

Povedzte svoj názor na tento titul ostatným návštevníkom aj Vy!

Máte túto knihu? Čítali ste ju a máte na ňu svoj názor?

Podeľte sa oň s ostatnými čitateľmi! Možno im tak pomôžete pri rozhodovaní.

1
Vaše hodnotenie knihy
2
Chcete navrhnúť vaše ďalšie obľúbené tituly? Kliknite.
3
Recenzie a diskusie sú službou pre návštevníkov Martinus.sk. Príspevky sú uverejnené zvyčajne do 24 hodín, vyhradzujeme si však právo neuverejniť a vymazať najmä tie príspevky, ktoré:
  • sú vulgárne alebo urážlivé
  • nesúvisia s titulom alebo témou
  • porušujú alebo vyzývajú porušovať autorské práva
  • odkazujú na ponuku alebo webové stránky konkurencie
  • obsahujú akékoľvek URL odkazy
  • nie sú podpísané
Silvia Sameková
Silvia Sameková
4. júla 2017
     
Reagovať

Podnetné čítanie 1

Vždy je veľmi smutné, ak stíchne človek, ktorý má čo povedať svetu. Bohužiaľ, zvyčajne je počuť najmä tých, ktorí by mali mlčať. O existencii Mariana Várossa som nemala potuchy, o to viac ma zaujali jeho myšlienky a príbeh odborníka, ktorého zvalcovala normalizácia. Denníkové zápisky sú veľmi cenné, autor v nich spomína mnohých známych ľudí, umelcov, politikov bez príkras, píše o zážitkoch s nimi, o konfliktoch a vzájomných názorových stretoch. Oceňujem menný register v závere knihy, čitateľ sa dozvie, o kom autor píše. Čo mi však veľmi v knihe chýbalo, to boli informácie o smrti Mariana Várossa. Denník končí zápiskom z augusta 1988, autor mal 65 rokov a ešte veľa vecí v pláne. O 3 mesiace zomrel. Čo sa stalo? Chýba mi informácia, ktorá by knihu a príbeh Mariana Várossa uzatvorila. V každom prípade, kniha stojí za prečítanie. Aj po rokoch sú názory a skúsenosti Mariana Várossa podnetné a zaslúžia si, aby sa na neho nezabudlo. Zobraziť celú recenziu

Bola pre vás táto recenzia užitočná?   (1)   (0)

Rezervovať titul v kníhkupectve

SLSP online platba Tatrabanka online platba VÚB online platba Unicredit online platba ČSOB online platba Poštová banka online platba VISA online platba Master online platba Paypal online platba Viamo platba