Knihy
E-knihy

Tieňohra

Na sklade
Vydavateľstvo
Artis Omnis, 2015
Séria
Nitky osudu
Edícia
Kvety vášne

Historický román Tieňohra odhalí tajomstvá ukryté pod ruinami kniežacieho hradiska na Zobore. Môžeme sa iba domnievať, čo sa naozaj odohralo v roku 833 na území dovtedy pokojného Nitrianskeho kniežatstva. Jeho obyvatelia si vychutnávali pokoj a mier a...

Čítaj viac

11,31 €

Bežná cena Bežne 11,90 €

Ušetríte 5%

Na sklade, objednávajte však rýchlo

Odporúčané tituly a kolekcie

Viac o knihe

Historický román Tieňohra odhalí tajomstvá ukryté pod ruinami kniežacieho hradiska na Zobore.
Môžeme sa iba domnievať, čo sa naozaj odohralo v roku 833 na území dovtedy pokojného Nitrianskeho kniežatstva. Jeho obyvatelia si vychutnávali pokoj a mier a netušili, že panovník susedného kniežatstva sa rozhodne všetko zmeniť. Nečakali útok, nevedeli, že príde smrť. Ani to, že vycvičené moravské vojská plienením a vraždením zničia všetko, čo poznali. Ich domovy, rodiny, zvyky dávnych predkov aj úctu k starým bohom.

Ani taktika a múdrosť kniežaťa Pribinu, či veľká láska jeho milovanej kňažnej nedokázali zastaviť tých, čo bažili po moci. Mier, pokoj aj samotná láska sú odrazu iba slová. Sloboda skončila v troskách horiacich osád a hradísk. Zostal smútok, sklamanie, iba iskrička nádeje. A nutnosť žiť ďalej...
Knižná séria Nitky osudu príťažlivou formou približuje doteraz nepoznané stránky života slovanských panovníkov.

Po románe Milica a knieža o tajomnom franskom kupcovi Samovi sa autorka venuje ďalšiemu veľkému mužovi z našich dejín.

Čítaj viac
Kúpte spolu
Tieňohra - Tatiana Macková
Čudákova dcéra - Kate Mosse
26,42 €
Ušetríte 1,38 €
Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti?
Dajte nám o tom vedieť.

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Počet strán
192
Hmotnosť
360 g
Rok vydania
2015
Väzba
pevná väzba s prebalom
Jazyk
slovenský
Vydavateľstvo
Artis Omnis
Rozmer
130×200 mm
ISBN
9788089718481
Naše katalógové číslo
218792

Recenzie

Ako sa vám páčila kniha?

4,3 / 5

10 hodnotení

7
1
0
2
0

Pavol Bačík
28.12.2016
Veľká spokojnosť.
So zvedavosťou som siahol po voľnom pokračovaní predchádzajúceho románu Milica a knieža a spravil som dobre. História našich predkov starých Slovanov žijúcich v Pribinovom kniežatstve na Nitre ožíva do veľmi zaujímavého príbehu. Autorka opisuje reálne historické udalosti do takej mieri, že to čitateľ ešte môže považovať za možné. Okrem historických udalostí autorka veľmi pekne opísala spôsob života Slovanov- hlbokú úctu k okolitej prírode, viera založená na prírodnom božstve aj medziľudské vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a zmysle pre česť. Veľmi zaujímavý bol aj popis akým spôsobom "presvedčili" kresťania Slovanov vzdať sa svojich "pohanských" zvykov a prijať novú, kresťanskú vieru.
Celkovo podľa môjho názoru je tento román oveľa vyzretejší ako prvá Časť Milica a Knieža. Autorka zbytočne nezachádza do príliš veľkej romantiky, je vecná a príbeh nestráca nič zo svojho napätia.
Knihu vrelo odporúčam každému koho zaujíma naša história a všetkým, ktorí sa trocha zaujímajú o prírodné božstvá ktoré vyznávali naši dávni predkovia.
Čítaj viac
Tatiana Macková
Tatiana Macková
28.12.2016
Názor čitateľa
Ďakujem, potešili ste ma. :-)
Čítaj viac
Michaela Ella Hajduková
24.11.2016
Názor čitateľa
Druhá časť voľnej trilógie o starých Slovanoch. A znova som nadšená a spokojná. Skvelý historický román, neprifarbený sladkou romantikou, hoci je tam i láska, no nie je nosnou časťou príbehu. Príbeh z čias slávneho kniežaťa Pribinu a násilného pokresťančovania starých Slovanov. Pribina je pohan, za ženu si vezme kresťanku Valiu. Ľúbi ju a napriek rozdielnosti vier spolu žijú pekne. Ibaže kresťanstvo sa chce rozširovať a preto je kniha plná aj bojov a intríg. Okrem toho sa však čitateľ dozvie ako sa kedysi žilo na NItrave, ako vládol knieža Pribina, či ako sa stavali hradiská. A koniec... ten vo mne zanechal zvláštny smútok... A nielen pre to, že vojny majú obete a zomierajú v nich všetci bez ohľadu na vek, či náboženstvo.
Čítaj viac
Tatiana Macková
Tatiana Macková
24.11.2016
Názor čitateľa
Ďakujem krásne, Miška. :-)
Čítaj viac
Miroslav Svercel
Miroslav Svercel
21.5.2016
sklamanie
Po dočítaní románu Milica a knieža, som sa rozhodol, ako milovník stredoveku a laický znalec slovanskej mytológie, dať autorke ešte šancu a zaobstaral som si "historický" román, ktorý ma pojednávať o Nitrianskom kniežatstve a to - ako je napísané v anotácii - priťažlivou formou.
Povzbudený päťhviezdičkovým hodnotením čitateliek na martinuse, som sa pustil do čítania.

Ajhľa tu moje subjektívne dojmy a postrehy:

Načo je v knihe prvých asi 20 strán, ktoré pojednávajú o Samovej ríši? Len ako "pojítko" k predchádzajúcej knihe, akože sa jedná o nejakú sériu? Pokladám to za úplne zbytočné a zavádzajúce. Knihe to nič nedáva, okrem vzniknutých otázok, či na našom území žili naozaj v 7. storočí Kelti (viď Gwern) alebo ide len o fantastiku autorky. Takisto uvádzanie mien akože Samových synov. Zaujímalo by ma odkiaľ autorka čerpala.

Po tomto zbytočnom úvode skočime o 200 rokov a zaskočí nás čulá korešpondencia medzi franskými biskupmi, správcom východofranskej marky a jeho neterou Valiou (tiež by ma tuná zaujímalo, kde sa autorka dopátrala neznámeho mena manželky Pribinu? Keďže história o tom mene mlčí - až na dohady o istej Adelheide).

V anotácii sa píše : "...ani taktika a múdrosť Pribinu...." ako čítam a snažím sa porozumieť reakciám a vrave samotnému Pribinu, autorka ho zobrazila ako čistého, naivného, romantického a cholerického blba. Žiaľ.

Potom nasleduje vata. Veľa vaty. Na to, že ide o krátky 180 stranový román, je tam žial cez 60 percent vaty, zbytočností a umelých neprirodzených dialógov. Postavy, mnohokrát prebytočné, reagujú nepochopiteľne nelogicky. Román by kludne mohol začat trebárs na 156 strane a nič by sa nestalo. Vlastne stalo - z vatového románu by sa mohla stať priemerná poviedka.

Opisy bojov? Tie radšej nespomeniem.

Zarazila ma aj ďalšia vec: autorka spomína, že Pribina (hoc múdry) zbrojí a buduje obranu proti vychodofranskej marke a na Moravu akosi zabudol. A potom uvedie budovanie hradísk ako Pobedim, Majtech a najmä Ostrá Skala. Pozrela si autorka, kde sa tieto hradiská nachádzajú? Určite nie na pohraniči s východofranskou markou alebo?

Podme sa pozrieť na mytologickú stránku románu:
kto nám tam všetko vystupuje:
Perún a Veles (OK, vraj bratia - že neboli žiadni bratia som už vytýkal autorke v románe Milica a knieža),
Lada - pramatka , i keď mám trošku pochybnosti, ale autorka asi čerpala z webu "peruni", ktorý sa nedá považovať za vhodný zdroj.
tomu zodpovedá aj popis Mokoši - ako priadke osudovej (tiež peruni web)
Morena - tá je v kontexte viacmenej.
(všetci títo bohovia sú velebení aj u západných slovanov na území dnešnej SK, okrem teda tej možno Lady),
potom tam máme Nyju (vyznávali Moravania Nyju? Alebo to boli Poliaci?)
a v závere vystúpi Kúpalo - teda vlastne jeho sviatok, slávili Nitrania Kúpalo, ktoré je vlastne východoslovanské (oblasti Ruska) božstvo? Alebo sa to u nás volalo inak. Načo pátrať, keď sa čitatelia nevyznajú však?

Román sa končí takmer poetickým Doslovom autorky, ktorý okrem vaty neprinesie nič.
Od historického románu, by som skôr očakával doslov, kde autorka spomenie zdroje. Porovná, ktoré z historických postáv sú skutočne doložené a ktoré si ona vymyslela, aby popohnala dej. Takto sa zavďačí nielen svojim ženským čitateľkám bažiacim po romantizme poláskanom históriou, ale aj čitatelom, ktorých história naozaj baví.
Hovorím si, že je to len na škodu, keď autorka nevyužila lepšie potenciál, ktorý zvolená tému a podhubie románu ponúkalo.
Žiaľ, toto bola pre mňa posledná publikácia od tejto autorky, ktorú som čítal.

Čítaj viac
Gotrek Gurnisson
6.9.2016
Názor čitateľa
Autorka asi nedokáže prijať kritiku a musí sa sama obhajovať. Myslím si, že lepšia obhajoba by bolo napísať ďalšiu knihu, ktorá by bola už histórii vernejšia.
Áno, čítal som.
Áno, ostal som znechutený rovnako ako pán Švercel.
Áno, kniha je oddychovým čítaním a je jednoznačne zameraná viac na ženských čitateľov. Lenže, prečo musí autorka robiť z čitateliek osoby, ktorým postačia polopravdy, poloklamstvá, fikcie a kopec vaty (volajme to LÁSKA)?
Opisy bojov???? Uff , pre mňa ako muža ťažko prežúvateľné. Skúste sa nabudúce o tom porozprávať aj s nejakým chlapom - livinghistorikom a pod.
Čítaj viac
Zuzana Poloncová
Zuzana Poloncová
5.9.2016
Názor čitateľa
Len krátke vysvetlenie - neviem ako ostatné čitateľky, ale ja sa musím priznať, že keď som knihu hodnotila (5timi hviezdičkami a za tými si stojím), nenapadlo ma ju hodnotiť po stránke dejepisnej :o). Brala som ju automaticky ako oddychové čítanie a nie ako hodnoverný zdroj historických faktov. Ak by som mala chuť na lekciu dejepisu, vytiahnem z knižnice niektorú z kníh Pavla Dvořáka napríklad. Ale klobúk dole pred tým, ako ste sa k tomu postavili vy. Musela to byť fuška, všetko si to overovať :o).
Čítaj viac
Tatiana Macková
Tatiana Macková
23.5.2016
Názor čitateľa
Pre mňa je jednoznačne znalcom histórie ten, čo sa jej venuje profesne, zatiaľ čo ja som iba fanúšik a milovník dejín. To sa nevylučuje s tým, že si naštudujem veci, o ktorých píšem. Samozrejme, k faktom je potrebné pridávať aj fikciu, inak by asi nevznikol príbeh, takže je zbytočné riešiť každé slovo, vetu, meno či situáciu. Román totiž nie je encyklopédia.
A poďakovanie skutočne nie je predpísanou povinnosťou,čiže zase len zbytočná výhrada.
Napriek tomu ďakujem za záujem aj záverečné želanie. Vám takisto prajem veľa tvorivých úspechov.
Čítaj viac
Miroslav Svercel
Miroslav Svercel
22.5.2016
Názor čitateľa
Pani Macková, môj príspevok sa vzťahuje čisto k románu, ktorý ste napísala. Nešlo mi o nič osobné. Historický - som dal do úvodzoviek preto, lebo sa jedná čisto čiste o historickú fikciu. A ak autorka sama prizná, že nie je znalec v oblasti, o ktorej píše, to už samo o sebe vypovedá o niečom. Uviesť blog nadšenca metalu ako zdroj pre slovanskú mytológiu, mno tiež neviem. Lepšie už znie pan Kuzmišin ako zdroj, i keď i tu netreba zabudnúť na to, že ide o akýsi súhrn charakteristiky božstiev v rámci celého Slovanstva. A treba si priznať, že regionálne rozdiely v slovanskom panteóne boli značné. Zatiaľ čo váš román pojednáva o Nitre a Morave a nie o ďalekom východe, Pobaltí, či juhu.
Otázne tiež je, či Mojmír bol nahuckaný na Pribinu Frankami, ako tvrdíte v románe, alebo konal z vlastnej vôle svojej expanzívnej politiky. Napokon o tom svedčí aj fakt, že Pribina so svojou rodinou (pravepodobne aj s manželkou a synom) našli refúgium v Blatnohrade...
Bol Pobedim vybudovaný za Pribinu alebo skorej? Dve hradiská v Pobedime sa spomínajú už v 7 a 8 storočí (viď Stopy dávnej minulosti 3). Ja viem ono sa dosť obtiažne pohybuje v spleti tých kvánt informácií na internete a knihách a práve preto som čakal, že tieto polemiky uvediete za románom ako historickú nótu. Dalo by to dielu lepší punc hodnovernosti. Mimochodom autori historických románov zvyknú prediskutovať svoje diela s odborníkmi - historikmi, špecializovanými na tú dobu, o ktorej píšu. Neviem, či vy ste tak učinili, ale predpokladám že nie, nakoľko v knihe som nenašiel žiadne poďakovanie niekomu v tomto smere.

Ale ja som len jeden kritický hlas v tej záplave chvály, tak si to nemusíte až tak všímať.

Želám vám naďalej veľa tvorivosti...
Čítaj viac
Tatiana Macková
Tatiana Macková
22.5.2016
Názor čitateľa
Páči sa mi zanietenie, s akým recenzent kritizuje moje knihy a ďakujem mu za to, veď aj negatívna reklama je reklama. Taký rozsiahly príspevok do súťaže Kniha roka som ani nečakala.
- správne bol pochopený úvod. Áno, Nitky osudu sú séria, preto to prepojenie na začiatku. Tretia kniha bude priamym pokračovaním Tieňohry.
- historické (známe) údaje neprekrúcam, neposúvam časové línie, ani nič podobné, s čím som sa stretla aj u renomovaných autorov. Takže dávať výraz historický román do úvodzoviek je urážlivé. Či taký bol úmysel recenzenta?
- pod pojmom cholerik si predstavujem úplne inú povahu, než akú som prisúdila Pribinovi
- keď meno jeho manželky, rovnako ako mená Samových synov (nie akože-lebo ich mal 22) nie sú známe, výber bol čisto v mojej réžii. Nesiahla som však do detského rozprávkového seriálu o strašidlách, aby som si pomohla.
- Pribina vybudoval veľmi dômyselnú sieť obranných hradísk, ktoré slúžili na vnútornú obranu obyvateľstva. V knihe nie je zmienka o tom, žeby hradiská stáli na franskej hranici - tam boli strážne veže a hliadky.
-Kelt Gwern prišiel so Samom z hôr Gálie vo Franskej ríši, kde pozostatky keltských potomkov žili a zostal s ním ako jeho priateľ aj na našom území - samozrejme, časť o Gwernovi je autorská fikcia.
- A aby sme konečne uzavreli debatu o bohoch, hoci ja sa na rozdiel od prispievateľa neodvážim označiť sa za znalca:
Pohanskí bohovia starých Slovanov:
Lada - Slnkobohyňa ladnosti a súladu. Jej filozofiou je žiť a nechať žiť, je symbolom života a šťastia, modlitby k nej sú skôr rozjímaním, ako niečím strnulým. Najsilnejšia je Lada v období jari a leta, jej obdobie pôsobnosti slabne od letného slnovratu. V tomto období sa konalo aj najviac sviatkov na jej počesť a slávu. Je uvádzaná ako Perúnova družka. Je rovnováhou Perúnovi, protikladom jeho princípu mužnosti, sily a moci
Byzoparanoid blog.sk


Bohovia starých Slovanov – peter Weleslaw Kuzmišin

Rod vytvoril aj kozu Sedun a kravu Zemun, z ktorých sa narodili jeho ďalší dvaja synovia, bratia Perún a Veles. Z vemien kozy Sedun, ako aj z kravy Zemun sa rozlialo mlieko a z jeho kvapiek sa zrodili hviezdy. Z masla vytvoril Rod spolu s Ladou a Svarogom Matičku Zem – Mokoš.
Lada je symbolom všeobjímajúcej lásky a mieru, ktoré sú základom života na zemi. Je bohyňou života, plodnosti, znovuzrodenia a obnovy. Dáva život prírode a robí Zem plodnou. Je tvoriteľkou a opatrovateľkou všetkého živého.
Ako pramatka je ochrankyňou detí, žien, manželstva, lásky, rodičovstva a úrody.
Bohyni Lade je vlastná jemnosť, mäkkosť a poddajnosť, ale aj nestálosť a zmena. Symbolizuje tak porozumenie, chápanie a múdrosť, schopnosť zosúladiť, či spojiť.
Jej meno úzko súvisí so slovami ladný, súlad, ladnosť.

Funkcia Lady je taktiež úzko spätá s dušou. Matka Lada totiž zbiera vedomie mŕtvych a vracia ho Rodovi, od ktorého dostáva nové iskry vedomia a ide s nimi do ľudského sveta, kde ich vkladá do lona žien.

Ó Mokoša,
preveliká matičko Zem naša,
Ty pradieš a poznáš osud náš.
Daj nám šťastia a hojnej úrody.
Prekrásna bohyňa, požehnaj nám.

Nebol to nik iný ako samotná bohyňa Mokoša, bohyňa Zeme a osudu. Len čo vyšli Veles a Mokoša na svetlo, Veles pokľakol na svoje pravé koleno a požiadal Mokošu o ruku.

atď. Myslím, že všetko o slovanských bohoch by sa sem ani nepomestilo, takže hádam to stačí. :-)
Čítaj viac
Zuzana Poloncová
Zuzana Poloncová
18.4.2016
Nad moje očakávania
Musím sa priznať, že nie som fanúšikom modernej slovenskej literatúry. Po veľmi veľmi dlhej dobe som vzala do rúk knihu od slovenskej autorky. Navnadila ma téma, lebo historické romány mám veľmi rada. A musím úprimne povedať, že som zostala veľmi príjemne prekvapená. Kniha sa číta sama a za jeden deň som ju mala prečítanú (nedeľný obed musel variť môj priateľ, inak by sme zostali hladní). Jediné, čo mi prekáža je, že je kniha krátka. Tak 3-4násobok terajšieho obsahu by bolo presne podľa môjho gusta :o). Určite si kúpim aj ďalší diel "Nitiek" a budem čakať a dúfať, že raz príde aj ten spomínaný román-buchľa s historickou tematikou :o).
Čítaj viac
Tatiana Macková
18.4.2016
Názor čitateľa
Zuzanka, Vaše slová ma vážne potešili a ďakujem za ne. Lichotí mi hlavne ten nedeľný obed :-) . Dúfam, že keď bude tohto roku na svete pokračovanie Tieňohry, bude mať rovnako pozitívny vplyv na deľbu prác vo Vašej kuchyni. :-)
Čítaj viac
Adriana
13.3.2016
Názor čitateľa
Kniha sa mi veľmi páčila.Milujem knihy ktore vychádzaju so skutočnej historie,hlavne z našej slovenskej.Knihu odporúčam všetkym čitateľom historickej a romantickej literatúry.
Čítaj viac
Tatiana Macková
Tatiana Macková
13.3.2016
Názor čitateľa
Ďakujem za hodnotenie. :-) Veľmi ma potešilo.
Čítaj viac
Eva Šranková
Eva Šranková
11.1.2016
Tatiane Mackovej slovanské dejiny pristanú:)
Druhý román z trilógie Nitky osudu čitateľa opäť privádza na Slovensko, tentoraz do starobylej Nitry, tzv. Nitravy, sídla kniežaťa Pribinu. V srdci samotného Nitrianskeho kniežactva sa odvíja príbeh nesmiernej odvahy a vernosti, v ktorom česť má právom vyhradené popredné miesto. Tieňohra je nielen príbehom lásky k všetkému, čím žili, čo uctievali a v čo verili naši predkovia, ale aj príbehom veľkej lásky, ktorá vzplanula medzi pohanom a kresťankou. Z nej, alebo žeby nie? vznikol na príkaz kniežaťa prvý kresťanský kostol postavený v strednej Európe.
Tatiana Macková nielenže príťažlivou formou približuje časť našich dejín, ona svoje príbehy žije. Vďaka tomu, ba práve preto, ich cez napísané môžeme prežiť i my, jej čitatelia.
V závere románu autorka píše: "Bohyňa osudu opäť raz roztiahla labutie krídla. Neustále spletať nitky životov bolo únavné a občas sa jej žiadalo oddychu. Iba na okamih. Usmiala sa, pohladila niektoré z nitiek. Spletené, zauzlené, poprepletané. Čo na tom, že ľudia trpia. Osud je už raz taký – chvíľu lepší, chvíľu horší."
Áno, osud je už raz taký...
"Ako kedysi žili svoj život tí, ktorých mená poznáme, a tiež tí úplne neznámi? Nikdy nezistíme celú pravdu. Nemáme stroj času, aby sme sa mohli pozrieť, čo sprevádzalo veľké udalosti našej histórie. Máme iba strohé informácie a vlastnú fantáziu, vpísanú do stránok kníh."
Navnadila som vás? Dúfam, že áno, lebo mňa záverečné slová Tatiany Mackovej chytili za srdce. Prinútili ma zastaviť sa a zamyslieť: ktovie ako to naozaj bolo? Má vôbec význam vracať sa späť v čase, obracať svoju pozornosť ku všetkému, čo už pominulo? Som presvedčená, že áno. Máme možnosť vyvarovať sa chýb minulosti – mnohí z našich predkov obetovali svoj život a život svojich blízkych, aby sme my mohli byť šťastní...
Nuž ak máte radi dobré príbehy, ktoré sú aj skvelo napísané, neváhajte a začítajte sa. :)
Čítaj viac
Tatiana Macková
Tatiana Macková
14.1.2016
Názor čitateľa
Krásne slová, Evka. Ďakujem. :-)
Čítaj viac
Erika Jarkovská
Erika Jarkovská
7.11.2015
Ďakujem
za príjemný čitateľský zážitok. Oceňujem výber názvu, informácie, ktoré nenudili, dej, ktorý plynul miestami pokojne, miestami dravo ako voda v rieke. Nechýbala láska, boje, či prekvapenie. Už sa teším na ďalšie pokračovanie. Myslím si si, že autorka dôstojne vypĺňa žánrovú dieru na slovenskom knižnom trhu a jej želám veľa ďalších tvorivých síl. :-)
Čítaj viac
autorka
7.11.2015
Názor čitateľa
Erika, ďakujem za výborné hodnotenie. :-) Mám z neho radosť.
Čítaj viac

sa narodila a žije v Topoľčanoch. Vo svojej tvorbe sa v poslednom období zameriava najmä na históriu. Jej knižná séria Nitky osudu príťažlivou formou odkrýva doteraz nepoznané stránky života slovanských panovníkov. Dostupné historické fakty dosádza do pútavého príbehu a sprístupňuje tak naše dejiny širokej verejnosti. „Pribinov príbeh je pre mňa nesmierne inšpiratívny. Čím viac som ho spoznávala, tým viac som ho obdivovala. Aj v dnešnej dobe by sme našli iba málo ľudí s takou vnútornou silou, akú mal prvý známy knieža Nitrianskeho kniežatstva. Škoda...“ tvrdí autorka o svojom románe.

Čítaj viac

Artis Omnis je žilinské vydavateľstvo, ktoré už desiaty rok vydáva slovenskú tvorbu v oddychových i náročnejších žánroch: trilery, fantasy, sci-fi, horor, romantické romány, poézia, populárno-náučné publikácie, knihy pre deti. Je známe medzi fanúšikmi menšinových žánrov – prináša a objavuje kultových domácich autorov. Venuje sa histórii mesta, v ktorom pôsobí, a pomáha autorom i témam z okolia. V rámci súťaže Cena Fantázie udeľuje cenu BÉLA za najlepšiu hororovú poviedku. S vlastným programom sa pravidelne zúčastňuje na viacerých knižných veľtrhoch a festivaloch, napríklad: Bibliotéka, Žilinský literárny festival, IstroCon, SlavCon. Medzi kmeňových autorov vydavateľstva patrí aj najznámejší autor slovenskej fantasy Juraj Červenák či Žilinčan Ľubomír Feldek. Počas desaťročného pôsobenia vydavateľstvo ponúklo čitateľom takmer 60 knižných publikácií a predstavilo viac ako 100 autorov. Od roku 2011 vydávame aj e-knihy. V septembri 2014 na festivale ParCon v Bratislave bola vydavateľstvu udelená cena DRAK, ocenenie slovenských sci-fi klubov.

Čítaj viac
Kúpte spolu
Tieňohra - Tatiana Macková
Čudákova dcéra - Kate Mosse
26,42 €
Ušetríte 1,38 €