Nie je to detektívka na akú sme zvyknutí. Áno, niečo sa tam ako tak vyšetruje a objavuje, no skôr by som povedala, že je to príbeh 3 čiperných babičiek po 90-ke. Sú plné života, čakajú na smrť a to čakanie si spríjemňujú rôznymi aktivitami a teda aj tými detektívnymi.
Mne sa táto svojská detektívka páčila. Nebola napätá ani krutá, bola milá, ukazovala pohľad na svet očami seniora a hlavne bola nasiaknutá škandinávskym humorom. Vybrala som si ju na základe obálky, ktorá sa mi páčila od prvého pohľadu.

Počiatočná eufória z kúpy tejto knihy bola po dlhšom čase vystriedaná sklamaním... Detektívna zápletka je tam fakt len, aspoň podľa mňa, minimálna a mnohokrát autorka uvádza vyčerpávajúce opisy a odbieha od deja k nepodstatným detailom. Osobne ma tento štýl "humoru", ktorý je v knihe, nezaujal a očakával som od knihy viac. Kniha ma pod dlhšom čítaní nudí a zbytočné opisy fínskych miest a ulíc mi prídu ako nezáživné ako pre niekoho, kto tam v živote nebol. Veľakrát ma v knihe rozčuľovali aj rovnaké opakujúce sa slová na jednej strane knihy a uvádzanie celých mien v každom riadku. Kniha nesplnila moje očakávania a mám obavy sa pustiť aj do pokračovaní. Je síce pravda, že je to približne písané z pohľadu seniora, ktorý si možno všíma nepodstatné detaily, ale nehodilo sa to tam miestami.