Jurský park - Michael Crichton, , 2018

7,13 €

Pri nákupe nad 49 €
poštovné zadarmo
Jurský park - Michael Crichton, , 2018
471 strán
7-8 hodín čítania
Naši škriatkovia o tomto titule zatiaľ nemajú viac informácií, ale akonáhle ich získame, túto stránku doplníme.
  • Brožovaná väzba
  • Čeština
Vypredané

Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.

Ďalšie knižné vydania (3)
Jurský park - Michael Crichton, Leda, 2015
Pevná väzba
Čeština, 2015
Vypredané

Jurský park - Michael Crichton, , 1997
Kniha
Čeština, 1997
Vypredané

Jurský park - Michael Crichton, Baronet, 1993
Pevná väzba
Čeština, 1993
Vypredané

Ďalšie knižné vydania

Naši škriatkovia odporúčajú

Mami, oci, som online - Petra Arslan Šinková, Fortuna Libri, 2023

Viac o knihe

Čítať viac
Počet strán
471
Väzba
brožovaná väzba
Rozmer
130×205 mm
Hmotnosť
361 g
ISBN
9788073355432
Rok vydania
2018
Naše katalógové číslo
2025661
Jazyk
čeština
Preklad
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

4,8 / 5

9 hodnotení

7
2
0
0
0

Ako sa páčila kniha vám?

Recenzie čitateľov

21
Cyntoryn zvieratiek - Stephen King, 2019
Práve čítam
Cyntoryn zvieratiek

Malá knihomoľka z Bratislavy :) zbožňujem knihy, ale nie sú viac ako skutočný život, tak nezabúdajme žiť a zažívať! <3 IG: mercinkaa

Marcela Kurajdová
Overený zákazník
6.5.2022
WAW!
Je tu vôbec niekto, kto nepozná Jurský park? Ešte 2 roky dozadu som netušila, že predchodcom populárneho Spielbergovho filmu (1993) je knižný originál. Nechápem, ako mi mohol ujsť, ale stáva sa. :D Vedecko-fantastický román (1990) nebol taký slávny a jeho pravý ošiaľ začal až po vypustení filmu. Sranda, čo dokáže plátno. Predsa len, nie každý číta knihy, že jooo?

„Pokladáte ich za plazy? Nie. Dinosaury nezapadajú do jestvujúcich kategórií. Boli, ako dnes cicavce, rôznorodé. Niektoré sú krotké a milé, iné zasa zlostné a zákerné. Niektoré majú dobrý zrak, iné nie. Niektoré sú hlúpe, iné nadmieru inteligentné.“

2 hlavné témy (dinosaury a veda) robia z knihy jedinečné dielo. Musím však priznať, že pre mňa išlo o celkom náročné a dlhšie čítanie. Som tupelo z matiky, fyziky a vedy ako takej (je jedno, že ma fascinuje) a tu jej bolo, na môj vkus, strááášne veľa. Viacerí si ale pochvaľujú a ja sa nečudujem. Tak ako som bola zo začiatku nadšená, až som si stiahla jej audio nahrávku a počúvala vždy, keď som nemohla čítať, tak som po prvej tretine tohto zložitejšieho románu spomalila a dostala rovno facky vo forme tabuliek, grafov, štatistík a metód génového inžinierstva (čo to sakra je?). Nerobím si srandu, naozaj sa v knihe nachádzajú. Aj keď som bežne mimo túto tému, bolo pútavé čítať o pravdách, predpokladoch a reálnych štúdiách vyhynutej formy života spred miliónov rokov a veľkého tresku. Stránky venujúce sa „motýliemu efektu“ (najznámejším príkladom je záchrana mladého nemeckého vojaka, ktorý mal byť zabitý Francúzom. Ten sa však nad zraneným vojakom zľutoval, a tak dostal Adolf Hitler šancu na realizáciu svojho krutého plánu. Nemuselo (nemalo!) sa tak ale vôbec stať.) a teórii chaosu som hltala takmer bez dýchania a samozrejme som mala v hlave totálny bofffdel.

Možnosti využitia poznatkov a ich aplikovanie do vytvorenia novej formy života, tj. pôvodných nevtáčích dinosaurov bolo viac než ohromujúce a často mi padala sánka. Detailné opisy čo s čím súvisí a ako sa odvíja, reaguje a správa. Na potlesk! Musela som si pripomínať, že román ma už 32 rokov, a to ako videl spisovateľ vtedajšiu spoločnosť, mi bralo terajšie ilúzie, že môže byť ešte lepšie. NEBUDE!
„Bůh stvořil dinosaury.
Bůh zničil dinosaury.
Bůh stvořil člověka.
Člověk zničil Boha a stvořil dinosaury.
Dinosauři sežrali muže a Zemi zdědila žena.“
Nie raz ma napadla otázka, keď si už vtedy spisovateľ uvedomoval, kam celé ľudstvo a s ním aj naša milovaná planéta spejeme, aký bol jeho názor pred smrťou (2008)? Asi by sa plieskal po čele keby videl, kam sme to dopracovali a hlavne akým štýlom - hlava nehlava, hala bala bez chochmesu. Možno sa čudujete prečo tu riešim enviro veci a dnešnú globálnu katastrofu, ale kniha nie je iba o naklonovaných sebestačných a „smart“ dinosauroch, ktoré sa vymámia z parku, množia sa aj keby sa nemali, lebo veď „sme vytvorili“ iba samice a začnú robiť neplechu. Síce ste napätý ako pružina v starej posteli, keď čakáte, či tu ľudskú nohu nakoniec Tyrannosaurus rex odkusne alebo len bude vrieskať na celú Kostariku ako hormonálne nevyrovnaný pubertiak, gro celej knihy je skryté práve za týmto DINO príbehom. Poukazuje na silu vedy, respek. schopnosti človeka, ktorý ju ovláda, ale v 99%, žiaľ, iba jedným smerom. Čo myslíte, ktorý to bude? Dobro pre človeka a našu planétu alebo chamtivosť za ťažším vačkom v kabáte?!
„Vieme, ako vyrobiť reaktor, pesticídy, ale nevieme, ako ich nepoužívať (neovládateľná veda).“

Nedá mi inak, ako knihu odporučiť. Pre mňa síce náročnejšie čítanie/počúvanie, ale stálo za to. Autor, ktorý mimo iné vyštudoval medicínu a vytvoril úspešný seriál Pohotovosť, si dal neskutočnú námahu s naštudovaním paleontológie a tiež názory matematika Malcolma boli na vysokej úrovni (žrala som ho aj za jeho cynické poznámky), ale malej Lex som chcela dať často facaka. Škoda, že ju nič nezožralo.

Kvôli množstvu faktov a informácií mi to pripomínalo reportážnu literatúru, a tak som popri DINO čítala ešte inú ľahšiu knihu. Chýbalo mi viac vtipnejších pasáži. Téma na to bola ako stvorená, ale beriem, že to celé poukazovalo na niečo iné - aj keď nám veda na oko ponúka lepšie technológie, stroje, systémy, vývoj v medicíne, zdravotníctve, potravinách, zábave atď., LEPŠIE to už naozaj nebude. :(

Biznis je hold biznis a vyššie postaveným je obyčajný ľud u prdele.
Kniha má aj pokračovanie Stratený svet, ktoré bolo rovnako sfilmované (1995). To si musím tiež zohnať a následne kúpiť 3-ročnému susedovi veľkú čokinu za vypožičanie jeho malých dinosaurikov.

„Genetické inžinierstvo sa rozvíja tak rýchlo, že jeho rozsah a dôsledky si sotva niekto uvedomuje. Biotechnológia je prísľubom najprevratnejšej revolúcie v dejinách ľudstva. Do konca 20-tého str. nás ovplyvní viac ako jadrová energia a počítače. Avšak výskum je zväčša nepremyslený a nezodpovedný. Skutočnosť, že sa dá aplikovať v odvetviach, ktoré tradične podliehajú módnym vrtochom, ako kozmetika a aktivity voľného času, ešte zvyšujú záujem o využitie tejto novej dôležitej technológie podľa chvíľkového rozmaru. Výskumná činnosť nie je nijako koordinovaná. Nijaké federálne zákony ju neusmerňujú. A keďže biotechnológia produkuje všetko možné, od liekov cez poľnohospodárske plodiny po umelý sneh, rozumná politika je naozaj ťažká. Najväčším znepokojením je fakt, že medzi vedcami nikto nedbá na dodržiavanie etiky. Takmer každý vedec v genetickom výskume (GV) zároveň pôsobí aj v komerčnej biotechnológii. Vedci vždy ignorovali štátne hranice, stáli nad momentálnymi politickými záujmami, ba aj nad vojnami. Búrili sa proti utajovaniu výskumov, s nevôľou patentovali svoje objavy, lebo verili, že pracujú v prospech celého ľudstva. V 70-tých rokoch však nastal boom a výskum v oblasti molekulárnej genetiky sa zmenil na obrovské, mnohomiliardové komerčné podnikanie. Staré nezištné časy sú preč. GV pokračuje ďalej. Robí sa však potajomky, náhlivo a pre zisk.“ (1990)
Čítať viac

„První čarodějovo pravidlo: lidé jsou hloupí.“