Knihy
E-knihy

Krvavé jahody

Příběh ženy, která přežila gulag

Vydavateľstvo
Kartuzianské nakladatelství, 2015

Krvavé jahody vypraví děsivé svědectví Věry Sosnarové deportované ve čtrnacti letech spolu s devítiletou sestrou Naďou a jejich ruskou matkou – petrohradskou emigrantkou Ljubou Mělkinovou – z Brna do Sovětskeho svazu...

Čítaj viac

11,66 €

Vypredané

Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.

Odporúčané tituly a kolekcie

Viac o knihe

Krvavé jahody vypraví děsivé svědectví Věry Sosnarové deportované ve čtrnacti letech spolu s devítiletou sestrou Naďou a jejich ruskou matkou – petrohradskou emigrantkou Ljubou Mělkinovou – z Brna do Sovětskeho svazu.
V napravném pracovním táboře na Sibiři zaživají nekonečné hrůzy stalinskeho teroru, které matka nepřežije.Po vytouženém propuštění putují jako sirotci bez dokladů na Dálný východ, kde pokračují v otrockých pracích v lese, na tichomořské obchodní lodi a posleze v sovětském vnitrozemí, v dole, kolchoze a slévarně. Do Československa se vrací až po devatenacti letech, za velmi nevýhodné pracovní smlouvy. Pozadi dramatu života a smrti vykresluje 20. stoleti jako střet nacionalismů, degeneraci lidskych ideologií a světovych valek.
Sestra Naďa již zemřela, ale Věra jezdi nadale vypravět svůj životni přiběh zajemcům a studentům nejen po cele republice, ale i do zahraniči.

Nyní vychází již 3. vydání Krvavých jahod s podtitulem Příběh ženy, která přežila gulag.
Nechť je tento přiběh autentickym poselstvim pro budouci generace.
Čítaj viac
Našli ste v našom obsahu nejaké nepresnosti?
Dajte nám o tom vedieť.

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Počet strán
212
Hmotnosť
330 g
Rok vydania
2015
Väzba
pevná väzba
Jazyk
český
Vydavateľstvo
Kartuzianské nakladatelství
Rozmer
142×212 mm
ISBN
9788087864326
Naše katalógové číslo
202897

Čo si myslíme my

Katarína Michalová
Katarína Michalová
kníhkupec
18. mája 2015

V tomto roku si pripomíname 70.výročie víťazstva nad fašizmom. V mojich rukách sa v tomto čase ocitla kniha so silným príbehom troch žien, ktoré v čase oslobodzovania nepoznali cenu víťazstva, ale nastúpili na cestu do pekla.
Matka Šímová pochádzala z Ruska a odišla z rodnej zeme spolu s československými legionármi. Vydala sa v Brne, manžel zomrel a zostali jej dve dcéry. NKVD ju po celý čas monitorovalo a pri oslobodzovaní mesta ju s dcérami, ale i ďalšími ľuďmi v tajnosti odvádzali na Sibír.
Pracovný tábor - otrocká a ťažká práca v 40 stupňových mrazoch, znásilňovanie, bitie, potláčanie ľudskej dôstojnosti, ale viera v Boha zachránila sestry, matka gulag neprežila. Nakoľko dievčatá nemali žiadne dokumenty, nikto sa o nich nezaujímal a napriek ťažkým podmienkam stále žili. Staršia Viera mala pri odvlečení 14 rokov, mladšia 9 a ako som spomínala, viera v Boha, slobodu a silná túžba po domove ich poháňala ísť za svojím snom a hlavne žiť. Po 19 rokoch im predseda kolchozu pomohol vybaviť osobné dokumenty a návrat do vlasti za krutých vyjednávacích podmienok, t.j. pracovných, platobných, ale hlavne za cenu mlčanlivosti.
Príchod domov bol pre dievčatá veľkým dňom a pre mňa veľkým zážitkom. Ďakujem spisovateľovi, že spoveď Viery spísal pre všetkých nás a verím, že mladí ľudia si budú vedieť ešte viac vážiť našu krásnu domovinu a hlavne SLOBODU.

Čítaj viac

Recenzie

Ako sa vám páčila kniha?

4,9 / 5

52 hodnotení

46
3
0
1
0

Vladimír
21.10.2017

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Veeice silný příběh. Promne nejen ve vylíčení hrůz ze strany SSSR. Otřesné je jak se od padesátých let v podstatě do dnešních dnů k tomu stavělo a staví Československo a Česko. Nejen, že nechá svoje občany na holičkách, ještě je bylo schopné zneužíta dnes ani neodškodnit.
Kniha po literární stránce je bohužel slabá. Neubírá nic ze silného příběhu, ale mohla bz ho lepším zpracováním silněnji podtrhnout.
Čítaj viac
Majka
17.10.2017
Silný príbeh, slabý spisovateľ
Nesmierne silný, krutý, dych vyrážajúci životný osud, ktorý spisovateľ nedokázal pretaviť do rovnako dych berúcej knihy. Strašne mi vadil neosobný, reportážny štýl pána Kupku, ktorý sa ma nijako nedotkol. Znásilnenie 14 ročného dievčaťa opísané v niekoľkých nezúčastnených riadkoch, pobyt, tvrdá drina, denno-denný strach o holý život, neľudské podmienky, nespravodlivosť...nič z toho z knihy príliš "nevyskakuje!". Stalo sa, poďme ďalej - tak mi prišiel celý dej. Úplná absencia emócií. Slabé, nesmierne slabé. Záverečný rozhovor s pani Sosnarovou bolo to, čo ma rozplakalo. Pritom všetko, čo zažila, bolo tak kruté, že čitateľ mal preplakať celú knihu a nikdy na ňu nezabudnúť. Dôležité veci, ako väzňov pri práci v lese napádali divé zvery, mnohí zraneniam podľahli, ako si sestry "adoptovala" cudzia žena, ktorá im poskytovala lásku a útechu, alebo napr. i to, že po návrate do ČSR mala Věra dvoch nápadníkov, v knihe zúfalo chýbajú, dozvedáme sa ich až z rozhovoru s ňou. A tak dielo pôsobí zmätočne, neucelene, neosobne a vlastne druhýkrát ho už určite čítať nebudem. Věrin príbeh si budem nosiť v srdci, no túto knihu nikomu neodporúčam a ak áno, tak iba preto, aby výťažok z jej predaja pomohol Věrinmu synovi v liečbe.
Čítaj viac
Petra Holišová
Petra Holišová
19.9.2017
Nádherný povzbudivý príbeh

Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.

Prišla úplne o všetko. Nie len v materiálnom zmysle slova, ale naozaj úplne všetko: dôstojnosť, rodinu, domov, hodnoty... Neostalo jej úplne nič, napriek tomu neprejavila zatrpknutosť ani nechuť do života. Nevzdala sa a dokázala sa aj z toho najhoršieho dostať síce s obrovskou ranou na tele a srdci, ale s osobnosťou, ktorá prekoná všetky prekážky.

Kniha ma zaujala hneď od začiatku. Už keď som si ju kupovala, vedela som, že sa od nej nebudem môcť odtrhnúť. Knihy s vojnovou tematikou a ešte k tomu historické romány sú pre mňa neodolateľná záležitosť. Obálka vo vás vyvolá zmiešané pocity, strach, hrôzu, des... Najviac mi imponuje citát: ,,Odpustiť môžem, ale nikdy nezabudnem." Už toto vás prinúti sa do knihy zahĺbiť. Celková vonkajšia kompozícia má zaujímavé časti: 1.Krížovou cestou, 2.Peklo, 3.Očistec a 4.Doma. Názvy kapitol odrážajú celkovú atmosféru knihy a červená ako farba krvi len podčiarkuje nadpis a zdôrazňuje časť príbehu, ktorý sa na ozajstné krvavé jahody zameriava.

Věra je mladé dievča, ktoré namiesto toho, aby sa zabávalo, parádilo a zaujímalo sa o veci typické pre mladé ženy, prežije dvadsať rokov v Rusku v gulagoch a v rôznych iných nútených prácach. Neviem si predstaviť, že sa niečo také stane mne. Ako by ste mohli žiť, ako sa začleniť potom naspäť do spoločnosti...??? Ako zvládnuť, že vaša matka vás chcela zabiť len preto, aby ste nemuseli trpieť a znášať všetko, čo vy len tušíte, no ona to s istotou vie. Zaujala ma odvaha oboch dievčat, no fascinoval ma aj čin ich matky, ktorá ich chcela zbaviť utrpenia vyslobodením smrťou.

Štýl písania je veľmi pútavý a pritiahne k sebe nejedného čitateľa. Veľakrát som mala oči zaliate slzami a nedokázala som sa odtrhnúť. Verila som, že napriek smutným udalostiam bude mať tento príbeh šťastný koniec. Relatívne šťastný koniec... Pretože dvadsať stratených rokov im nikto už nevráti.
Čítaj viac
petra
5.7.2017
Názor čitateľa
R.I.P. pani Vera Sosnarova . Obdivujem Vas nielen preto,ze ste dokazali prezit kruty osud,ale najma ze ste dokazali nam citatelom tento pribeh povedat. Vase motto" Odpustit mozem,ale nikdy nezabudnem" by sme mali zmenit na " Nikdy nesmieme odpustit ,ale nikdy nesmieme ani zabudnut"
Dovolim si citovat z knihy..A najdu sa aj taki, co tvrdia,ze to nie je pravda, ze sa to v gulagoch nerobilo.TEn, kto to hovori,by si to mal skusit, aby vedel. ake to je...aspon jeden den, stacil by jeden den.....
Čítaj viac
V
13.8.2017
Názor čitateľa
neodpustiť škodí iba tomu, kto to v sebe drží.... k tomu však dúfam, pani Petra, dospejete:) je to prejav úžasného charakteru a to motto by malo zostať tak ako je - nezabudnúť, aby sme sa vedeli poučiť aj my, aj ten kto to vykonal... :)
Čítaj viac
Jana
6.7.2017
Názor čitateľa
Iba pre ujasnenie aby nevznikali pochybnosti. Pani Sosnarová žije a zdravie jej zatiaľ slúži :) V apríli mala dokonca prednášku priamo v Martinuse na Obchodnej a v rámci svojich možnosti je to stále čiperná pani. Určite nebola na Slovensku prednášať naposledy.
Čítaj viac
Ján
29.6.2017
Odporúčam
Veľmi silný príbeh. Ťažko sa od tej knihy odtrhnúť. Je veľmi dobre spracovaná a príbeh je naozaj emotívny. Dal by som to ako povinné čítanie. Je veľmi smutné, čo sa v minulosti dialo a je dobré si o tom prečítať.
Čítaj viac
K
29.5.2017
Kniha
vyborna kniha na zamyslenie ako clovek moze prezit krute podmienky a bojovat o zivot , napinavy dej, jednoznacne odporucam precitat, silny pribeh ludi ktory prezili holokaust
Čítaj viac
Marek
1.5.2017
Neuveriteľne silný príbeh
Na osud pani Viery musím myslieť aj niekoľko dní po prečítaní tejto knihy. Je fakt neuveriteľné a veľmi smutné čo všetko museli prežiť ona a jej sestra už ako malé dievčatá. Knihu fakt odporúčam, po jej prečítaní si človek uvedomí, aké banálne starosti v živote rieši a hlavne, že by mal byť vďačný a vážiť si čo v živote má.
Čítaj viac
Marek
31.3.2017
Veľmi zaujímavá kniha
Autenticky opisuje a zachytáva život v gulagu. Núti čitateľa zamyslieť sa, nad obludnosťou komunistického režimu a nad tým ako ľahko sa v tom čase mohol človek stať nepriateľom štátu. Človekovi sa nechce veriť, že číta skutočnú udalosť jednej z miliónov obetí a nie B-čkový thriller.
Čítaj viac
Alica
26.12.2016
Názor čitateľa
Úžasná kniha, škoda len, že je vypredaná a dotlač sa nechystá. Do rúk sa mi dostala len náhodou. Určite by si zaslúžila popularizáciu a nové vydanie (iróniou je, že sa vydáva také obrovské množstve brakových kníh). Som rada, že bola spracovaná aj táto téma.
Čítaj viac
Jarka 27.10,2016
27.10.2016
Ano, kniha je plná bolesti, zla, beznaděje. Dá se říci, po zázračné náhodě se dostávají do Československa, kde, ale týrání, jak psychické tak fyzické pokračovalo. Ze všeho nejsmutnější je, že do dnešního dne nebyly obě sestry odškodněny, natož vyznamenány, jako pan Brady. Podle mne se měl pan Brady proti těmto dvěma dívkám a následně ženám, jako v bavlnce, protože jejich utrpení trvalo 19 let v SSSR a dál pokračovalo několik let ještě v ČSR. Bohužel nemají žádného vzdáleného příbuzněho ve vládě, který by se o nich jakkoliv a kdekoliv zmínil.
Čítaj viac