Pred koncom druhého tisícročia médiá žili najmä tým, čo spôsobí v počítačoch problém Y2K, a či sa to tretie začne už rokom 2000 alebo až o rok neskôr. Správa, o tom, že ľudský genóm je už zmapovaný, sa v mnohých novinách nedostala ani na titulnú stranu, akoby ani nešlo o závažnú udalosť. Najvýznamnejší vedecký objav XX. storočia – zmapovanie dvadsiatich troch párov chromozómov, z ktorých pozostáva ľudský genóm – však nastoľuje obrovské množstvo nových otázok, azda ešte viac než poskytol odpovedí. Všetky sa týkajú nášho nazerania na rôzne choroby, dlhovekosť, inteligenciu či slobodnú vôľu, všetky ovplyvnia zvyšok našich životov.

Kniha Genóm poskytuje mimoriadne zasvätený, no pritom zrozumiteľne podaný pohľad dovnútra tohto neuveriteľne ďalekosiahleho prielomu. Každý z párov chromozómov i každý z ich génov má svoj príbeh. Matt Ridley cez ne sumarizuje históriu ľudského druhu i jeho predchodcov, sprevádza nás od úsvitu života až na prah medicíny budúcnosti. Zaoberá sa Huntingtonovou chorobou, rakovinou, AIDS, BSE a neobchádza ani aplikáciu génovej terapie či hrôzy eugeniky. Dôkladne skúma vedecké, filozofické a morálne problémy, ktoré sa vynorili ako dôsledok zmapovania genómu. Umožňuje nám pochopiť, čo pre nás, naše deti a celé ľudstvo tento míľnik znamená.