Ján Marton sa poézii venuje od roku 1998. Ako člen Spišského literárneho klubu sa stal laureátom viacerých literárnych súťaží na Slovensku. V roku 2009 debutoval zbierkou básní Život nie je pes, je to suka. Publikoval aj v Dotykoch a Literárnej revue. V roku 2010 vydal druhú zbierku básní s názvom Eskimák na korze. Neverí na žiadnu revolúciu, ani na iné silené formy písaného slova. Je za skutočnosť, pocitovosť a čistotu duše, ktorú preniesol v roku 2012 do zbierky Blues pre masy. V roku 2013 vydal ďalšie básne Atentát na tmu, ku ktorej bol pridaný malý slovník o láske - Láskoslovník. V rovnakom roku debutoval aj v próze románom Nultý ston. Rok 2014 je pre Martona symbolom lásky, alebo žeby naopak? Vydáva zbierku básní Srať na lásku.
V roku 2015 vydáva Marton zbierku básní s prívlastkom "vesmírna". Volá sa Vesmírne odrezky padajúcich hviezd, kde mi grafiku obálky aj ilustrácie pripravila veľmi talentovaná Ivica Šúrová. Rok 2016 je pre autora rokom ďalšieho - druhého románu. Hoci vychádza iba ako epub.
Román s názvom: Klamár, je úplne iný ako jeho prozaický debut. V roku
2017 vychádza v jeho dvornom vydavateľstve HladoHlas ôsma zbierka básní s názvom Nemenná. A o čom sú básne v nej? Niečo sa jednoduché mení, ale niečo ostáva počas vekov nemenné.