Stredná škola v období I. ČSR zohrávala dôležitú úlohu pri presadzovaní štátnej ideológie o jednotnom československom národe. Pri analýze metód, prostriedkov a priebehu tohto procesu sa publikácia sústreďuje na tri okruhy, ktoré možno považovať za kľúčové. Nositeľmi a šíriteľmi idey čechoslovakizmu boli predovšetkým pedagógovia, preto je prvá kapitola venovaná práve ich zástoju pri pôsobení na budúcu slovenskú inteligenciu v intenciách štátnej doktríny. Práca sa sústreďuje predovšetkým na českých profesorov, ktorí tvorili počas celej existencie republiky väčšinu všetkých stredoškolských pedagógov na Slovensku a zároveň boli najzanietenejšími zástancami a šíriteľmi myšlienky jednotného československého národa. Skúmaná problematika je rozdelená do piatich podkapitol. Prvá v sebe zahŕňa všetko, čo sa dotýka samotného príchodu českých pedagógov na Slovensko, druhá je zameraná na otázky životných podmienok, za ktorých na školách i mimo nich pôsobili. Ďalšia oblasť sa dotýka náboženského problému: postoj českých stredoškolských profesorov k tejto otázke a miera ich podielu na kolízii česko-slovenských vzťahov. Štvrtou oblasťou je mimoškolská činnosť českých pedagógov a ich vzťah k slovenskému obyvateľstvu. Posledným okruhom je záver ich misie na Slovensku v rokoch 1938 – 1939.
Druhá kapitola sa sústreďuje na nemenej dôležitý aspekt ovplyvňujúci formovanie národnej identity – vyučovací jazyk. Na slovenských stredných školách to bol, podľa jazykového zákona, československý jazyk. Kapitola sa zaoberá otázkou postavenia slovenčiny a češtiny na slovenských stredných školách v porovnaní so situáciou na českých stredných školách, ďalej problémom ovládania slovenčiny českými profesormi, reakciou okolia na daný stav a v neposlednom rade zástoj vyučovacieho jazyka pri podpore, respektíve narúšaní koncepcie o jednotnom československom národe.
Tretia kapitola sa venuje otázke školských učebníc používaných na slovenských stredných školách v medzivojnovom období. Analýza sa zameriava na učebnice dejepisu, keďže sa predpokladalo, že výklad národných dejín mohol poskytnúť optimálny priestor na propagáciu a šírenie štátnej ideológie. Skúmaná oblasť v sebe zahŕňa problém poslovenčovania učebníc, pomer priestoru venovanému českým a slovenským dejinám, otázke terminológie, výberu tém a spôsobu ich interpretácie v duchu čechoslovakizmu.
Problematike vplyvu čechoslovakizmu na slovenské stredné školstvo sa zatiaľ historiografia nevenovala komplexne. Jednotlivými aspektmi a kľúčovými faktormi sa zaoberajú práce sústredené na pôsobenie Čechov na Slovensku v medzivojnovom období alebo analýzu učebníc. Predkladaná práca sa opiera predovšetkým o archívne pramene, ale aj odbornú a dobovú literatúru, ako aj dobovú tlač. Z literatúry to boli predovšetkým práce Heleny Noskovej, Jána Mlynárika, Jana Rychlíka, Ľubomíra Liptáka, Dušana Kováča, Martiny Šmejkalovej, Slávky Otčenášovej a Andreja Findora.
Pre lepšie pochopenie problematiky je nutné vymedziť najčastejšie používané pojmy v práci. Pod pojmom českí stredoškolskí profesori (termín stredoškolský profesor bol v I. ČSR oficiálnym označením pre stredoškolských učiteľov) možno rozumieť stredoškolských pedagógov narodených v Čechách, na Morave a v Sliezsku s českým materinským jazykom. Pojem stredné školy zahŕňa gymnáziá, reálne gymnáziá, reformované reálne gymnáziá, reálky a učiteľské ústavy.
