... táto útla knižočka sa mi dostala do rúk v piatok popoludní s komentárom kamošky, že " sa mi to bude páčiť a že to môj šálok kávy, ktorý vypijem na dúšok".Celý víkend som sa k nej nedostala, ani neviem prečo. Až dnes ráno. Ani neviem celkom dobre vystihnúť slovom, aký som mala z nej pocit. Aby som to nenaťahovala, nebol to až tak moja "šálka kávy. Sklamanie? Tak by som to nenazvala, ale predsa, čakala som viac. Čo mi bolo blízke, že písala o veciach, ktoré som prežila aj ja a rovnako by som ich pomenovala... asi to bude tým, že že sme rovesníčky...ale miestami som mala pocit, že niektoré veci "akoby " boli už niekde vypovedané...

Nuž, veselé, miestami vtipné čítanie pre nenáročného čitateľa. Humor to nie je, humor je totiž náročná a vážna práca. Sú to, podľa môjho názoru, slohové práce so zadaním "napíš veselú príhodu zo života." Niektoré príhody sú napodobneniny príhod od Haliny Pavlovskej. A tie chyby! Autorka kladie čiarky úplne živelne, kde ju len napadne. Vidno, že nemá potuchy o písaní čiarok. A čo je ozaj smutné, nevie to ani jazyková korektorka. A teraz ukážka, ako čiarka pôsobí: Oslobodiť nie, popraviť! Oslobodiť, nie popraviť!