Uplatnenie princípov a hodnôt etiky sociálnych dôsledkov v učiteľskej etike

Postavenie učiteľa na Slovensku sa menilo vždy v závislosti od spoločenského zriadenia, v ktorom vykonával svoje povolanie. Staršia generácia učiteľov si určite spomína, že v druhej polovici 20. storočia až do roku 1989 sa jasne dostával do popredia ideologický, politický a svetonázorový moment vo formulovaní nárokov na učiteľské povolanie v daných spoločenských pomeroch. Pri plnení výchovno-vzdelávacích činností pripadala najdôležitejšia úloha práve učiteľovi. Jeho odborné, politické aj morálne kvality mali byť zárukou, že deti a mládež budú vychovávať a pripravovať na život v duchu marxisticko-leninského svetonázoru, socialistickej morálky, socialistického vlastenectva a proletárskeho internacionalizmu. K primárnym požiadavkám teda patrilo naučiť žiakov uvažovať, myslieť, posudzovať, správne vyjadrovať vlastné myšlienky, no prvoradé bolo nezabúdať na politické, ideologické a svetonázorové uvedomenie, čo patrilo k neoddeliteľnej súčasti aj v školstve.