Vo všetkých Grendelových príbehoch sa konflikt medzi postavami, bezvýchodisková situácia, krízový stav, neznesiteľná okolnosť rieši nenazdajky zásahom iracionálnej sily; niekedy nejde o riešenie, ale o obrátenie vecí naruby, o predĺženie napätia, aj čitateľského. Naraz nevieme, na čom sme, no nevie to ani postava, a tak Grendel navodzuje zlomové momenty, ktoré nemajú ďaleko k poetike magického realizmu: skutočné sa mení v neskutočné, a to sa znovu podáva ako skutočné.

Na Grendelovi je pozoruhodná jeho schopnosť filozofickej reflexie a zároveň zmysel pre konkrétny príbeh. Snová optika pridáva pátos veľkým myšlienkam a zároveň zmierňuje všednosť, sfarebňuje banalitu príbehov. V ich pozadí stojí imperatív snového realizmu. Jeho služobníkmi sú neodlíšiteľné bytie a nebytie, realita a ilúzia, čas a nečasové, poznateľné a nepoznateľné. Konečné a nekonečné. Splývanie vzdialeného a blízkeho, minulosti a budúcnosti, sna a bdenia, života a literatúry, pravdy a lži a všetkých tých provokujúcich opozícií, ktoré nás vzďaľujú od tajomstva ľudského života, od možnosti ohmatávať svet v polospánku, prenikať nedovolenými a nepriepustnými hranicami, spájať nespojiteľné.
(Daniela Kuhnová)


Hoci je Grendel maďarským autorom a dominantný je jeho vzťah k maďarskej literárnej tradícii, nemožno vylúčiť ani slovenský literárny kontext. Nepokladám za náhodu, že jeho texty vytvárajú vedomú paralelu k Vilikovského textom. Grendel vo svojej tvorbe zjavne reaguje i na slovenskú literatúru v širšom zmysle a autorsky sa utvára nielen vo vzťahu k maďarskej alebo svetovej literatúre, ale aj vo vzťahu k tvorbe slovenských autorov jeho generácie.
(Milan Hamada)


Grendelovu tvorbu presunula aj táto kniha do slovenského literárneho kontextu, medzi jeho vrcholy.
(Jozef Bžoch)