Hm. Pri tejto knihe si treba polozit otazku co je v nej pravda. Ak je pravda co v nej je tak uplne zmenila moj pohlad na USA a aj vojny do ktorych bola zapletena a hlavne zmenila moj pohlad na ostatnych lidrov krajin, ktory viedli ofenzivu v Iraku. Ak to nieje pravda tak v aj v tom pripade je to zaujimave citanie a dovoli nam nahlaidnut do kuchyne najvacsej mocnosti sveta. Nikdy by som nepovedal ze aj taky statnici sa dokazu na seba urazat stylom "ja vedla neho sediet nebudem" :-)

Uštipačnosť nie je môj štýl. Znevažuje. No keď som čítal tento takmer päťstostranový spis bývalého nominálne najmocnejšieho muža sveta, pocit trápnosti vo mne postupne tak rástol, že jediným liekom nň bol sarkazmus. Kúpil som si túto knihu z dôvodov, pre ktorý si kupujeme memoáre (najmä) vrcholových politikov. Je predsa vždy zaujímavý a vzrušujúci pohľad do kuchyne politiky aj keď vieme, že je celkom zákonite poznamenaný osobnosťou autora a povedzme, že aj jeho subjektívnym zámerom. 11. september, al-Káida, bin Ládin, vojna proti obludnému terorizmu, Afganistan, Iran, Husajn, Irán, katastrofálny hurikán Katrina, to všetko sú, povedal by som, ešte včerajšie témy a človek by čakal, že sa z kuchyne vedúcej svetovej vojenskej politickej osobnosti o nich dozvie viac, než už vie z novín. Márne. Namiesto toho sa dozvedáme o nesmiernom ľudskom sentimente prezidenta Spojených štátov z úst jeho samého, ale aj o jeho patetickej rozhodnosti a ráznosti zoči-voči nepriateľovi, o jeho priam žiarlivej snahe čo i len vzdialene pripodobniť svoje činy činom svojich slávnych predchodcov Lincolnom počnúc a Bushom seniorom končiac, o jeho nekonečnej láske k rodine ako aj o početných a dojemných individuálnych a nadšenie budiacich davových prejavoch oddanosti a vďačnosti svojich voličov, o svojej bezmedznej oddanosti Všemohúcemu, ako aj o svojej bassebalovej vášni. Že okrem Lauri, ktorá všetko schvaľuje, existuje aj Blair, Chirac, Merkelová, Putin? To sú natoľko málo významné figúrky, že sa im oplatí okrajovo venovať iba zopár viet. Že vytvoriť a udržať medzinárodnú protiteroristickú koalíciu a použiť silu nie je len tak? To by predsa čitateľ asi mal vedieť aj sám. Aká bola kooperácia s OSN? Aké boli vzťahy v NATO? Aká bola polarita v arabskom svete? A čo na to Izrael? - To všetko už presahuje rámec Bushovho literárneho narcizmu a preto by to v tejto knihe čitateľ márne hľadal.
Už som na tomto portáli napísal zopár komentárov ku knihám, ani jeden však nebol taký dlhý. Musím však dodať, že ani pri jedne knihe som nemal taký silný motív verejne povedať, čo si o knihe myslím, ako pri tejto. Martinus asi nebude zo mňa príliš nadšený.